Vrátiť sa späť

Otázky a odpovede

Tu nájdete niektoré odpovede na najčastejšie otázky, ktoré vás zaujímajú alebo trápia.  Dozviete sa všeobecné informácie o sexuálnej orientácii a rodovej identite,  ako urobiť bezpečne coming out, ako sa brániť diskriminácii na pracovisku a v iných oblastiach,  informácie tu nájdu aj vaši rodičia a blízki, ako riešiť šikanu na školách a myslieť na psychické zdravie a sexuálne zdravie.

Všeobecné otázky o sexuálnej orientácií a rodovej identite

Čo je sexuálna orientácia?
Sexuálna orientácia, ktorá zahŕňa heterosexuálnu orientáciu, bisexuálnu orientáciu a homosexuálnu orientáciu, je hlbokou súčasťou identity každej ľudskej bytosti. Ide o schopnosť hlbokej citovej, láskyplnej, fyzickej a sexuálnej príťažlivosti človeka k osobám opačného rodu/pohlavia (heterosexuálny človek) alebo k osobám rovnakého rodu/pohlavia (gej alebo lesba) alebo k obom rodom/pohlaviam (bisexuálny človek). Zároveň sa týka aj schopnosti mať s nimi intímne a sexuálne vzťahy. Jednoducho povedané, sexuálna orientácia je prepojená na intímne osobné vzťahy, ktoré ľudia tvoria s inými ľuďmi s cieľom naplniť svoje hlboké potreby lásky, blízkosti a intimity. Väčšina expertov v oblasti duševného zdravia sa v súčasnosti zhoduje v tom, že sexuálna orientácia každého človeka sa, bez ohľadu na to, či je gej, lesba, heterosexuál/ka alebo bisexuál/ka, formuje pred narodením alebo v rámci prvých rokov života každej osoby. Dávno predtým ako robíme vedomé rozhodnutia o všetkom. Na základe mnohých výskumov sa teda sexuálna orientácia považuje za nemennú, stabilnú a v súlade s vnútorným pociťovaním. Nemožno ju vedome ovplyvniť ani vyliečiť. Tak ako si ľudia nevyberajú byť gejom, lesbou alebo bisexuálnym človekom, tak si nevyberajú byť heterosexuálom. Byť gejom, lesbou alebo bisexuálom/kou nie je také bežné ako byť heterosexuálom, ale považuje sa to za normálne, za variáciu sexuality. Treba tiež myslieť na to, že nie všetci dokonale zapadajú do označenia gej, heterosexuál/ka, alebo bisexuál/ka, ale každý to môže mať inak a je to veľmi individuálne.
V prípade ak potrebujete viac  informácií o pôvode, výskumoch, vedeckých informáciách o sexuálnej orientácii môžete nám napísať do inPoradne.

Čo je rodová identita?
Rodová identita sa vzťahuje na hlboko pociťovanú schopnosť každého človeka vnútorne a individuálne prežívať rod (mužský, ženský, ani jeden alebo niekde medzi nimi), ktorý môže, ale nemusí zodpovedať biologickému pohlaviu, s ktorým sa človek narodil, resp. rodu, ktorý mu bol pripísaný pri narodení v rodnom liste. Sem patrí aj osobné vnímanie svojho tela, vzhľadu, toho, čo si obliekame. Predstavuje to, kým sa cítime byť, či dievčaťom/ženou alebo chlapcom/mužom alebo niekde medzi nimi, bez ohľadu na biologické pohlavie získané pri narodení. Napríklad v rodnom liste má osoba uvedené biologické pohlavie muž, ale vnútorne sa cíti a oblieka tak, ako je v našej kultúre bežné a prevažujúce pre ženy. Ak je biologické pohlavie v súlade s vnútorným pociťovaním, t. j. narodil som sa ako muž a cítim sa ako muž, hovoríme o cisrodovom človeku. Ak biologické pohlavie nie je v súlade s vnútorným pociťovaním, t. j., narodil som sa ako muž, ale cítim sa ako žena (alebo naopak), hovoríme o transrodovom človeku. Ak sa ľudia vnútorne necítia byť ani mužom ani ženou bez ohľadu na biologické pohlavie, hovoríme o rodovo nebinárnych ľuďoch.
Ak potrebujete viac informácií o pôvode alebo výskumoch či vedecké informácie o rodovej identite, môžete nám napísať do inPoradne.

Keď si zmením rod, zmení sa aj moja sexuálna orientácia?
Bežnou chybou je, že ľudia zamieňajú rodovú identitu za sexuálnu orientáciu. Rodová identita sa týka toho, čo ľudia cítia vo svojom vnútri, kým sú (či ste muž, žena alebo niekto, kto sa necíti byť ani muž, ani žena, neurčitý, nejasný), zatiaľ čo sexuálna orientácia je o tom, kto ľudí priťahuje (muži, ženy alebo obe pohlavia/rody). Obyčajne, ak si zmeníte/prepíšete rod, vaša sexuálna orientácia sa nemení, rovnako vás budú priťahovať buď muži, alebo ženy, alebo aj muži, aj ženy.

Čo znamená skratka LGBTI?
Používa sa ako zaužívaná skratka, strešný pojem na opísanie tých, ktorí sa identifikujú ako lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia, čiže pre ich komunitu. Označenie LGBTI sa používa tiež na sebaurčujúce označenie skupiny ľudí s inou ako väčšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, a to v oblasti politiky a ľudských práv. Treba brať do úvahy aj to, že záležitosti ľudských práv, ako aj problémy, ktoré ovplyvňujú LGBTI ľudí, sú v každej podskupine iné, hoci príčiny diskriminácie sú vzájomne prepojené, a preto vyžadujú špecifické prístupy. Skratka sa používa aj v strategických dokumentoch o ľudských právach, ako napr. v dokumentoch Výboru pre práva LGBTI osôb.

Moja mama sa hanbí, pretože si myslí, že ma zle vychovávala, keď som lesba. Je to tak? Čo ovplyvňuje sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu človeka?
Nie je to tak. Nikto nevie priamo, ako vzniká a čím je ovplyvnená sexuálna orientácia a rodová identita. Vedci a vedkyne sa však zhodujú na tom, že je to komplikovaný mix genetiky, biológie, psychologických a environmentálnych faktorov. V prípade absolútnej väčšiny ľudí sa sexuálna orientácia  a rodová identita formuje už počas tehotenstva a v rannom veku. Keďže výskum neodhalil/neurčil jednu konkrétnu príčinu, homosexuálna orientácia a rodová variancia nie sú výsledkom jediného faktora, a teda nie je za tým napríklad rodičovská výchova alebo minulé skúsenosti. To, že ste lesba, nie je to ničia „chyba“, ani vašej mamy. Keď sa vás vaši blízki pýtajú, čo spôsobilo, že ste LGBT človek, môžete odpovedať: „Prečo sa na to pýtate? Váš vzťah ku mne závisí od toho, prečo som LGBT, a nie od toho, že som to stále ja, vaša dcéra?“ Treba si uvedomiť, že bez ohľadu na príčinu, si LGBT ľudia zaslúžia rovnaké práva a spravodlivé zaobchádzanie.

Čo znamená byť gej, alebo lesba?
Gej je muž/chlapec, ktorého dlhodobo emocionálne, mentálne, fyzicky, psychologicky a sexuálne priťahujú iní muži, a ktorý vytvára a udržiava svoje primárne milujúce a sexuálne vzťahy s inými mužmi. Anglický termín „gay“ sa začal používať na označenie homosexuálnych mužov v polovici 20. storočia. Pôvodne sa tento termín používal vo význame „radostný“, „bezstarostný“, ale aj „okázalý“. V súčasnosti označuje mužov, ktorí sa páčia mužom, v americkej kultúre sa však zvykne používať na označenie gejov aj lesieb, prípadne celej komunity. Lesba je žena/dievča, ktorú dlhodobo emocionálne, mentálne, fyzicky, psychologicky a sexuálne priťahujú iné ženy,  a ktorá vytvára a udržiava svoje primárne milujúce a sexuálne vzťahy s inými ženami. Na toto pomenovanie mala vplyv antická kultúra a poetka Sapfó žijúca na ostrove Lesbos, ktorú priťahovali ženy.

Som bisexuál/bisexuálka, páčia sa mi aj muži, aj ženy. Okolie mi hovorí, že je to len fáza. Je to pravda?
Nie je to pravda. Bisexuáli/bisexuálky zažívajú láskyplnú a sexuálnu príťažlivosť vo vzťahu k mužom aj ženám. Byť BI je životná skúsenosť alebo identita, bez ohľadu na to, či je človek sexuálne aktívny alebo nie. Sú to pocity sexuálnej príťažlivosti alebo sexuálne správanie voči ženám aj mužom, ale nie nevyhnutne v rovnakej miere. Niektorí ľudia, ktorí sú BI, môžu mať silnejšiu príťažlivosť voči jednému rodu ako k druhému, ale je tam dosť príťažlivosti pre oba rody/obe pohlavia, aby sa mohli považovať za BI. Bisexuálna orientácia je normálna variácia sexuálnej orientácie (tak ako homosexuálna a heterosexuálna orientácia). Byť bisexuálom nie je fáza, a ani to neznamená, že ľudia môžu zmeniť svoju bisexuálnu orientáciu. Hoci je pravda, že niektorí ľudia, ktorí sú gejovia alebo lesby, sa môžu na začiatku identifikovať ako bisexuálni, veľká väčšina bisexuálnych ľudí má nefalšované pocity fyzickej a romantickej príťažlivosti k obom rodom. Bisexuálni ľudia majú kapacitu formovať dlhodobé, milujúce a monogamné vzťahy s inými osobami tak ako každý iný človek, ak je to to, čo hľadajú v danom bode života.

Neviem sa zaradiť z hľadiska mojej sexuality. Som divná/divný?
Sexualita existuje na kontinuu a je rozmanitá. Nie všetci z nás sú priťahovaní len jedným rodom alebo biologickým pohlavím. Sú rôzne formy príťažlivosti: sexuálna, emocionálna, intelektuálna a spirituálna. Tie nemusia byť oddelené, ale môžu sa prekrývať, pričom vedú k variete možných interpersonálnych interakcií. Keď sa však ocitneme mimo sociálne definovaných „noriem“, najmä vo vzťahu k sexuálnemu vyjadreniu, môžeme zažiť aj diskrimináciu a predsudky. Zodpovedať vaše otázky ohľadne vašej sexulity vám môžeme pomôcť aj v našej inPoradni.

Kto sú transrodoví ľudia?
Ide o ľudí, ktorých rodová identita sa nezhoduje s rodom/pohlavím pripísaným pri narodení v rodnom liste (alebo s biologickým pohlavím, s ktorým sa narodili), ako aj tých ľudí, ktorí si želajú svoju rodovú identitu prejavovať rozdielne od rodu (muž, žena), ktorý im bol pripísaný pri narodení. Zahŕňa tých ľudí, ktorí cítia, preferujú, alebo si vyberajú oblečenie, doplnky, kozmetiku alebo úpravy tela, teda prezentujú seba, odlišne od očakávaní spojených s rodovou rolou (mužskou či ženskou), ktorá im bola pripísaná pri narodení. Napríklad, osoba mohla byť vychovávaná ako chlapec, ale teraz celkovo cíti a vníma samu seba ako dievča/ženu (ide o transženu). Takéhoto človeka oslovujeme a správame sa k nemu na základe preferovaného rodu (teda ženského), nie na základe dokladov totožnosti, niektorých biologických znakov, pre ktoré by ju iné osoby mohli považovať za muža. Alebo sa osoba narodila, bola vychovávaná ako dievča, ale cíti sa po všetkých stránkach ako chlapec (ide o transmuža). Takéhoto človeka oslovujeme a správame sa k nemu na základe preferovaného rodu (teda mužského), nie na základe dokladov totožnosti alebo niektorých biologických znakov, pre ktoré by ho iné osoby mohli považovať za ženu.

Som intersexuálny človek?  
Intersexuálny človek sa narodí s pohlavnými znakmi oboch pohlaví, zvonku môžu vyzerať ako chlapec alebo dievča, ale zároveň môže mať z hľadiska pohlavia iné reprodukčné orgány vnútri tela vrátane chromozómov, pohlavných žliaz a genitálií. Môže ísť o nasledovné: vonkajšie pohlavné orgány, ktoré nemôžu byť ľahko klasifikované ako mužské alebo ženské; nekompletné alebo nedostatočne vyvinuté vnútorné reprodukčné orgány; nekonzistencia medzi externými genitáliami a vnútornými reprodukčnými orgánmi; abnormality pohlavných chromozómov; abnormálny vývin semenníkov alebo vaječníkov; nadpriemerná alebo podpriemerná reprodukcia pohlavných hormónov; neschopnosť tela reagovať normálne na pohlavné hormóny. Takto sa teda identifikujú ľudia, ktorí sa narodili s mužskými aj ženskými pohlavnými charakteristikami. 1 z 1 500 narodených detí sa rodí s genitáliami, ktoré nemožno jasne klasifikovať ako mužské alebo ženské. Najčastejšie sa táto neurčitosť týka vonkajších alebo vnútorných genitálií. Ak sa týka vonkajších, lekári často odporúčajú rodičom operačné zmeny (a teda aj doživotnú hormonálnu terapiu) a výchovu v súlade s vytvorenými pohlavnými orgánmi. Tá nemusí byť v súlade s rodovou identitou dieťaťa, s čím môžu mať títo ľudia v neskoršom živote problémy, resp. im takéto chirurgické a hormonálne zásahy môžu priniesť celoživotné zdravotné problémy. Preto sa odporúča radšej počkať.
Ak ste intersexuál alebo sa vám narodilo intersexuálne dieťa, s otázkami týkajúcimi sa riešenia tejto situácie sa môžete obrátiť na našu inPoradňu.

Je chorobou byť gejom, lesbou alebo bisexuálnym človekom?
Gejovia, lesby a bisexuálni ľudia nie sú chorí ani nenormálni. Niekoľko dekád výskumu a klinických overení viedlo všetky relevantné medicínske, psychologické a psychiatrické organizácie ku konštatovaniu, že homosexuálna príťažlivosť, správanie a orientácia sú normálne a pozitívne varianty ľudského prežívania, sexuality a identity, nejde o mentálnu ani vývinovú poruchu. Definitívne bola homosexuálna orientácia vylúčená zo zoznamu chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 1991. Homosexuálna orientácia sa vyskytuje všade v prírode, problémom skôr je, že LGB ľudia sú stigmatizovaní a táto trauma môže mať rôzne negatívne dôsledky (stres, úzkosť, depresie a iné) počas celého života, môžu mať ťažkosti spojené s prijatím svojej orientácie, ale príčinou nie je choroba, ale obyčajne spoločnosť, ktorá homosexuálnu orientáciu označuje za „neprirodzenú“.
Ak máte ťažkosti spojené s prijatím svojej sexuálnej orientácie, môžete sa obrátiť na našu inPoradňu.

Kamaráti mi povedali, že som chorý, lebo som trans. Majú pravdu?
Nemajú. Transrodoví ľudia nie sú chorí ani nenormálni, podľa viacerých vedeckých inštitúcií ide o normálnu rodovú variáciu medzi ľuďmi. Psychologický stav sa považuje za poruchu mentálneho zdravia, iba ak spôsobuje významný distres a nestabilitu. Mnoho transrodových ľudí nezažíva svoj rod ako niečo, čo im spôsobuje distres   neschopnosť fungovať, čo znamená, že identifikovanie sa ako transrodová osoba nepredstavuje mentálnu poruchu. Pre týchto ľudí je skôr významným problémom nájdenie si vhodných zdrojov ako poradenstvo, hormonálna terapia, medicínske procedúry a sociálna podpora potrebná na slobodné vyjadrenie rodovej identity a minimalizovanie diskriminácie. K distresu môže viesť mnoho iných prekážok, a to vrátane nedostatku akceptácie spoločnosťou, priamej alebo nepriamej diskriminácie alebo napadnutí. Tieto skúsenosti môžu viesť transrodových ľudí k tomu, že trpia úzkosťou a depresiou vo vyššej miere ako cisrodoví ľudia, ale nie ako dôsledok toho, ako sa cítia z hľadiska rodu. V tomto roku Svetová zdravotnícka organizácia vyňala oficiálne rodovú inkongruenciu (nesúlad) zo zoznamu psychických chorôb/psychiatrických diagnóz (a zaradila ju do časti sexuálneho zdravia), keďže táto patologizácia transrodových osôb prispievala k enormnej stigme, kriminalizácii a zneužívaniu na základe rodovej identity a rodového vyjadrenia. Viedla aj k neodôvodneným zásahom do tela, ak si transrodové osoby chceli upraviť svoj rod. Táto prax žiaľ stále pretrváva na Slovensku, ktoré sa riadi klasifikáciou chorôb MKCH 10, kde stále pretrváva psychiatrická diagnóza transexualizmus (F.64.0) a kde sa stále prepis rodu podmieňuje chirurgickými kastračnými telesnými zákrokmi.
Ak sa chcete dozvedieť viac a potrebujete pomoc s tranzíciou, napíšte nám do našej inPoradne.

Rodičia ma chcú dať na terapiu, aby zmenili moju sexuálnu orientáciu. Je to možné? Môžu LGBT ľudia zmeniť svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu?
Nie, a všetky pokusy meniť vás sú nielen nepotrebné, ale aj zničujúce. Náboženské a konzervatívne organizácie často sponzorujú kampane a štúdie tvrdiace, že LGBT ľudia môžu zmeniť svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, pretože je na tom niečo zlé. Tieto štúdie sú často ideologicky podfarbené a nie sú solídnou vedou recenzovanou viacerými odborníkmi a odborníčkami v danej oblasti. Žiadne štúdie nepreukázali dlhotrvajúce zmeny orientácie či identity v prípadoch gejov, lesieb, bi a transrodových ľudí a viaceré zaznamenané zmeny sú výhradne založené na správaní, a nie na aktuálnej osobnej sebaidentite a vnútorných pocitoch. Americká psychologická asociácia potvrdila, že z vedeckých dôkazov vyplýva, že reparatívna terapia (terapia, ktorá tvrdí, že mení LGBT ľudí) nefunguje a že môže týchto ľudí viac poškodiť ako im pomôcť. Preto, ak ste rodič LGBT človeka, bez ohľadu na to, aký láskavý a milujúci ste, snaha zabrániť homosexuálnej orientácii a/alebo transrodovej identite alebo ich potlačiť vedie nevyhnutne k poškodzovaniu dieťaťa, spôsobuje jeho vnútorný zmätok alebo zníženú sebahodnotu. Nespočetne veľa LGBT ľudí trpí, keď si spomenie, ako im rodičia brali „nevhodné“ hračky alebo predpísali rodovo stereotypné správanie. Mnoho z dospelých, ktorí absolvovali konverznú „terapiu“, zažíva problémy s mentálnym zdravím a vďaka týmto terapeutickým prístupom trpia veľkým množstvom tráum. Napriek súčasným vedeckým poznatkom pokračuje podľa osobných skúseností LGBT ľudí snaha o ich „liečbu“, napr. reparatívnou, konverznou „terapiou“ a inými druhmi zásahov, ktoré sú v rozpore s poznatkami a odbornou praxou profesionálnych organizácií vo svete (ako napr. Americká psychologická asociácia, Kanadská asociácia pre poradenstvo a psychoterapiu, Americká asociácia psychiatrov a pod.). Americká psychologická asociácia napríklad stanovuje vo svojej rezolúcii princípy práce s LGBT klientmi a klientkami a zakazuje tieto formy terapie a doslovne „žiada všetkých odborníkov  a odborníčky, ktorí/ktoré sa venujú mentálnemu zdraviu, aby sami prevzali iniciatívu pri odstraňovaní stigmy mentálnej choroby, ktorá bola dlho asociovaná s homosexuálnou orientáciou.“
Viac informácií môžu rodičia nájsť ako sa správať k ich LGBT deťom aj v brožúre Informácie pre rodičov LGBT ľudí alebo môžu kontaktovať našu inPoradňu.

Prečo ľudia majú predsudky voči LGBT ľuďom?
Ľudia majú predsudky z neznalosti, pretože sú vychovávaní tak, ako by existovala len jedna heterosexuálna orientácia a len jedno pohlavie, ktoré má človek pri narodení. Táto perspektíva v kultúre dlhodobo pretrváva tak, že jedinci sa v spoločnosti „automaticky“ riadia predpokladom, že všetci sme heterosexuálni a sme cisrodoví ľudia (heteronormativita). Dievčat sa pýtajú, či majú priateľa a kedy sa vydajú; chlapcov sa pýtajú, či sa im páčia modelky v časopisoch, a zriedkavo skúmajú, či skôr neuprednostňujú modelov. Chýbajú informácie o variáciách sexuálnej orientácie a rodovej identity doma,  v škole, v médiách. A tak sa dievčatá, ktoré majú skôr priateľov (ako partnerov) než priateľky (partnerky), považujú za lepšie a zdravšie a chlapci, ktorí sú zameraní na vzťahy so ženami, a nie s mužmi, za normálnejších a lepšie prispôsobených. Mnohí LGBT ľudia majú preto problém zdôveriť sa svojmu okoliu, ktoré potom tvrdí, že žiadneho takého človeka nepozná. Podľa prieskumu Focusu až 60 % Slovákov a Sloveniek nepozná žiadnu lesbu alebo geja. Ešte horšie je to s transrodovými ľuďmi. Samozrejme, svoju úlohu zohráva aj náboženstvo a to, či človek vyrastá v konzervatívnom prostredí. V neposlednom rade silné predsudky udržiavajú tí, ktorí sami bojujú s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu, rodu, alebo cítia sa byť niekým iným, ako to spoločnosť vyžaduje. Viac sa dozviete v brožúrke Homofóbia a heterosexizmus
Príručka - Informáciepre rodičov LGBT ľudíPríručka - Homofóbia a heterosexizmus

Coming out

Čo je to coming out?
Coming out je proces, cez ktorý človek prechádza, keď si postupne uvedomuje a prijíma, že je gej, lesba, bisexuálny alebo transrodový človek (tzv. vnútorný coming out) a začína hovoriť o svojej sexuálnej orientáci, alebo rodovej identite druhým ľuďom (tzv. vonkajší coming out). Proces tiež v sebe zahŕňa aj vytvorenie pozitívnej prijateľnej identity ako LGBT človeka. Stupeň podpory zo strany rodiny, priateľov, školy je dôležitým určovateľom toho, ako ľahko alebo ťažko bude pre LGBTI človeka spracovať tento proces. Napríklad z výskumu Maycocka a kol. (2009) vyplynulo, že obdobie medzi počiatočným uvedomením si sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a coming outom druhým ľuďom vo všeobecnosti prežívali mladí ľudia ako ťažké, skľučujúce a tramumatické. Mnoho ľudí prežíva strach z odmietnutia, izolácie, alebo z obťažovania, napr. v škole. A aj  z prieskumu Iniciatívy Inakosť, ktorý sa realizoval v roku 2017, vyplynulo, že priemerný vek, kedy respondenti a respondentky prvý raz cítili, že sú lesba/gej/bisexuálny človek, bol takmer 13 rokov, naisto to vedeli v takmer 17 rokoch a prvýkrát sa zverili nejakej blízkej osobe, že sú alebo by mohli byť LGB, v priemere vo veku 19,3 roka. Priemerný vek, kedy prvý raz respondenti a respondentky cítili, že sú transrodovým človekom, bol 11 rokov, istí a isté si boli vo veku 18,5 roka a prvýkrát to povedali blízkemu človeku približne vo veku 18,6 roka. Čiže celý coming out práve prežívajú v najcitlivejšom období dospievania, kedy je pre nich dôležitá každá pomoc a podpora. Na druhej strane, mnoho LGBT ľudí hovorí, že po coming oute blízkym a rodičom sa im žije oveľa slobodnejšie, otvorenejšie a aj vnútorne z hľadiska úzkosti a depresie sú na tom lepšie. Viac o coming oute sa dozviete aj v rozhovore s našou psychologičkou Katy Franekovou
V prípade ak chcete poradiť s coming outom môžete sa obrátiť aj na našu inPoradňu.

Ako niekto  vie, že je lesba, gej, bisexuál, alebo transrodový človek?
Sexuálna orientácia a rodová identita je kontinuum  a len vy ju môžete definovať, vy viete, čo cítite. Coming out je súčasťou cesty formovania identity, sebaporozumenia a sebaakceptácie. Proces coming outu začína vlastným vnútorným coming outom o tom, kto ste ako človek z hľadiska sexuálnej orientácie, kto sa vám páči. Kým sa cítite byť z hľadiska rodovej identity, či ženou, mužom, alebo nebinárne. To celé môže byť náročný proces, najmä ak je vaša sexuálna orientácia  a rodová identita spoločensky zavrhovaná, ale prijatie svojej identity môže byť oslobodením a potvrdením toho, čo vám bolo jasné dlhý čas, čo ste cítili, ale báli ste sa to prijať. Niektorí ľudia hovoria, že sa cítili odlišne, alebo ich priťahovali ľudia rovnakého pohlavia už v čase, keď boli veľmi mladí. Niektorí transrodoví ľudia hovoria o tom, že ich rodová identita nezodpovedala rodičovským a spoločenským očakávaniam už v ich ranom detstve. Ďalší neriešili alebo nezistili svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, kým neboli v adolescencii alebo dospelí. Niekedy trvá dlhšie, kým svoje pocity „označkujete“, alebo sa vaše pocity môžu časom meniť. Porozumenie svojej sexualite, sexuálnej orientácii a rodu môže byť celoživotný proces. Nemali by ste si robiť starosti s tým, ako samých seba správne označkovať, ale mali by ste veriť tomu, čo cítite, prijať to a žiť podľa toho. S pozitívnymi obrazmi o LGBT ľuďoch je ľahšie identifikovať svoje pocity a urobiť svoj coming out vnútorný či vonkajší už v skoršom veku. Nemusíte byť sexuálne aktívny/aktívna, aby ste poznali svoju sexuálnu orientáciu – pocity a emócie sú súčasťou osobnej identity. Ani ste sa nemuseli obliekať do šiat druhého rodu, ale napriek tomu sa môžete ním cítiť. Pochopenie svojej sexuálnej orientácie či rodovej identity je naozaj o pochopení svojich dlhodobých pocitov a toho, kto vás priťahuje a čo cítite. Nemá to nič spoločné s tým, či ste už tie pocity prejavili alebo nie.
S pochopením toho, čo cítite, vám môžeme pomôcť aj v našej inPoradni.

Motivovať vás môžu aj coming out príbehy LGBT ľudí. Viac nájde aj aj v brožúrke coming out

Moji priatelia na mňa tlačia aby som vyšiel/vyšla von s tým, že som LGBT. Mám to o sebe povedať a urobiť coming out?
Nikto by vás nemal tlačiť do coming outu, teda do toho, aby ste povedali niekomu, že ste gej, lesba, bi či transrodový človek, kým si tým nie ste istý/istá. Coming out znamená, že ste pripravený/á. Okrem pozitívnych dôsledkov ako sloboda a zvýšenie sebahodnoty by ste mali vedieť zvládať aj sociálne dôsledky zviditeľnenia a homofóbie, prípadne transfóbie, ako sú možné odmietnutie, stratu zamestnania alebo bývania či násilie. Vy ste ten/tá, kto určuje kedy, kde a komu sa zdôveríte so svojou identitou, a okrem toho, len vy máte právo definovať svoju sexuálnu orientáciu a rodovú identitu a svoju bezpečnosť.

Na čo by som mal myslieť pred coming outom druhým ľuďom?
LGBT ľudia sa veľmi skoro naučia rozdeľovať svoje životy do oddelených zón bezpečnosti, pričom sú otvorení/otvorené v niektorých zónach, napr. medzi priateľmi, a v niektorých zónach je pre nich bezpečnejšie nebyť vyautovaný, napr. doma, v práci, v škole. Často si vyberáme coming out druhým ľuďom, keď riziko vo vzťahu k našej dôstojnosti a integrite preváži riziko zdôverenia sa s tým, že sme lesba, gej, bi či transrodový človek. Je veľa otázok, ktoré by ste mali zvážiť pred coming outom. Ste v pohode so svojou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou/prejavom? Máte podporu? Viete byť trpezlivý/trpezlivá? Aké postoje majú vaši priatelia a blízki vo vzťahu k homosexuálnej orientácii alebo transrodovej identite? Ste finančne závislé/závislí od rodiny? Uistite sa, že ste si premysleli svoje rozhodnutie, máte plán  a podporu ľudí, na ktorých sa môžete obrátiť. Ako ste aj vy potrebovali prejsť si cez rôzne úrovne akceptovania seba, rodina a vaši milovaní môžu prechádzať cez podobný proces. Vaši blízki môžu potrebovať čas, aby prijali vašu informáciu. Skutočná akceptácia je možná a deje sa každý deň, najmä vďaka vzdelávaniu sa v téme a podpore napríklad aj v našej In-poradni. Dôsledky coming outu môžu byť negatívne, ak druhí ľudia: netolerujú rozdiely, či už z hľadiska statusu (rod, etnicita, sociálna trieda) alebo správania (neakceptujú netradičné presvedčenia a postoje), vyjadrujú negatívne postoje k homosexuálnej orientácii, robia vtipy a nemajú LGBT priateľov/priateľky, uprednostňujú autoritárske správanie a nevedia spracúvať odchýlky od svojej bežnej životnej rutiny alebo od svojich presvedčení, užívajú drogy alebo alkohol atď.

Mám urobiť coming out rodičom? A ako ho mám urobiť, čo mi môže pomôcť? Rozhodnutie zdôveriť sa o tom, že ste gej, lesba, transčlovek mame, otcovi, súrodencom alebo priateľovi/ke je veľké rozhodnutie. Neexistuje správna ani nesprávna odpoveď na to, či by ste to mali urobiť. Mnoho ľudí najprv urobí vnútorný coming out a nechá si istý čas na to, aby pochopili samých seba a boli v pohode so svojimi pocitmi. Rozhodnutie urobiť coming out druhej osobe spája v sebe často dve rozhodnutia. Prvé, mal/mala by som urobiť coming out? A druhé, kedy to urobiť? Keď sa rozhodnete urobiť coming out inej osobe, najdôležitejším kritériom je myslieť na to, či budete fyzicky v bezpečí, keď tak urobíte. Buďte pripravený/pripravená aj na úvodné menej príjemné reakcie od niektorých ľudí. Viac sa o tom dočítate aj v našej brožúre Reakcie rodičov
Pamätajte, že vám dlho trvalo, kým ste sa vnútorne identifikovali ako gej, lesba, transrodový človek, čiže je dôležité dať aj iným čas, aby sa s touto informáciou vyrovnali. Budujte vlastnú sebaistotu vnútri a najprv povedzte o svojej LGBT identite ľuďom, ktorým dôverujete, a získajte podporu blízkych ľudí, ak sa potrebujete podeliť so svojimi skúsenosťami s coming outom a získať spätnú väzbu. V mnohých prípadoch je coming out pozitívnou skúsenosťou, keď ľudia, rodičia napríklad povedia, že to cítili alebo tušili, len čakali, kým im to sami poviete. Ak je reakcia menej priaznivá, pripomeňte im, že ste tou istou osobou ako ste vždy boli a poskytnite im informačné zdroje, knihy o téme, aby ste ich podporili na ceste porozumenia. Pamätajte, že nesúhlas alebo odmietnutie nie je dôkazom nedostatku vašej hodnoty alebo ceny. Ak máte pocit, že druhá osoba by mohla reagovať negatívne a spôsobiť vám fyzické alebo psychické násilie, môžete sa rozhodnúť počkať, kým sa nebudete cítiť bezpečnejšie. Mnoho ľudí, ktorí urobia coming out, má pocit, že sa zbavili ťažkého bremena a že môžu žiť svoj život otvorene a úprimne. Pomôže myslieť na všetky pozitívne veci, ktoré plynú z  otvorenosti vo vzťahu k rodičom, a tiež na negatívne dôsledky toho, keď to urobíte, pričom zvážte každú možnosť, aby ste videli, ktorá dáva vo vašom živote v súčasnosti najväčší zmysel. Pri prvom coming oute je dobré vybrať si osobu, o ktorej si myslíte, že bude najviac podporujúca a rešpektujúca.Postup, ako povedať rodičom, že ste LGBT.

Prečo som stále nervózny/nervózna z coming outu, keď som už dlho out?
Coming out je dlhodobý, celoživotný kontinuálny proces. Čím viac sa cítime bezpečnejšie a istejšie, tým viac sme schopní a schopné urobiť coming out ďalším ľuďom a v mnohých aspektoch svojho života. Vďaka tomuto integračnému procesu sme menej závislí od iných, pretože máme pozitívny selfkoncept a pozitívnejšie vzťahy k sebe a k druhým. To však nestačí nato, aby LGBT ľudia neboli vnímaní negatívne v mnohých oblastiach spoločnosti. Preto je zvažovanie vašej bezpečnosti pri ďalšom coming oute, aj keď ste už vo všeobecnosti otvorený alebo otvorená, naďalej dôležité pre vašu vlastnú ochranu.

Bojím sa, že budem vyautovaný niekým, kto vie, že som gej alebo lesba. Čo mám robiť?
Coming out je rizikom dovtedy, kým môže mať negatívne dôsledky na váš život, ale aj v závislosti od toho, ako ste otvorený/otvorená, čo sa týka vašej sexuálnej orientácie. Nie vždy môžete kontrolovať informácie o svojej sexualite, ktoré druhí vedia. Nie je vaša chyba, že iní nedokážu akceptovať, kto ste. Buďte opatrná/opatrný a nedovoľte, aby vaša sebahodnota závisela od súhlasu druhých. V niektorých extrémnych situáciách sa vám iní ľudia môžu vyhrážať, že vás vyautujú, čím vás chcú donútiť niečo urobiť alebo sa snažia nad vami získať kontrolu. Ak sa to stane, hľadajte podporu u druhých ľudí, ktorým dôverujete. Vyautovanie môže súvisieť aj s diskrimináciou a násilím, kde vám môžeme pomôcť aj my v našej inPoradni. Dôležité je tiež prehodnotiť zraňujúce vzťahy a ich dôležitosť v živote. Pamätajte, že máte právo byť takými, akými chcete byť, a úprimní vo svojej identite vrátane sexuálnej orientácie a rodovej identity.

Prečo by ste napriek všetkému mali riskovať coming out? Aké môže mať pre vás pozitívne dôsledky?
Medzi pozitívne dôsledky coming outu patria: zlepšená sebahodnota a sebaistota, väčšia čestnosť a integrita o tom, kto ste, zníženie úzkosti a strachu, väčšia sloboda sebavyjadrenia a kreativity, pozitívny sebakoncept a dôstojnosť, zdravé a čestné vzťahy, otvorenosť podpornej komunite, integrácia sexuality s inými aspektmi identity. Viac sa dozviete aj v príbehoch LGT ľudí o prijatí.

Príručka - Coming outPríručka - Coming out

Diskriminácia

Čo sa vám môže diať v práci preto, že ste gej, lesba, bi, trans?
LGBTI ľudia bývajú obeťami obťažovania v práci, bývajú prepustení pre svoju orientáciu alebo transrodovú identitu, je im zamedzený postup v kariére. Takéto správanie voči nim vyplýva z homofóbnych a transfóbnych predsudkov, podľa ktorých ide o niečo nemorálne, proti prírode a skazené, pričom takéto presvedčenia vedecké fakty dávno vyvrátili. Pre transrodových ľudí je tiež napríklad veľkým problémom nájsť si prácu počas tranzície. Zákonník práce ani ďalšia legislatíva nestanovujú povinnosť zamestnávateľa zmeniť na požiadanie potvrdenie o zamestnaní v prípade, ak osoba má právne uznaný prepis rodu (to znamená, že majú zmenený rod/pohlavie napríklad aj v občianskom preukaze) a často to závisí od dobrej vôle zamestnávateľa. Podobné ťažkosti majú transrodoví ľudia aj pri získaní upravených vysvedčení a diplomov zo škôl, čo potenciálnych zamestnávateľov navedie hneď k tomu, že ide o transrodovú osobu, a môže to ovplyvniť jej prijate do práce.
Obťažovanie alebo diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v práci môžu mať rôzne formy, ako napríklad:
•      útočné a zosmiešňujúce pomenovania a stereotypizácia, ako napríklad, že LGBTI ľudí volajú homoš, buzík, teploško, mužatka, transka a iné,
•      vtipy, ktoré posilňujú nepravdivé stereotypy o LGBTI ľuďoch,
•      znaky alebo plagáty, ktoré podceňujú, znevažujú LGBTI ľudí,
•      e-maily, telefonické správy alebo konverzácie, ktoré majú za cieľ obťažovať osobu na základe jej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity,
•     hrubý alebo vulgárny jazyk, alebo fyzické násilie, ktoré má úmysel ponížiť, zosmiešniť alebo zraniť niekoho na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity,
•     výpoveď z práce, odmietnutie benefitov alebo stratu práce pre sexuálnu orientáciu alebo rodové vyjadrenie,
•     zasahovanie do a kritizovania práce zamestnanca alebo zamestnankyne po zistení, že je gej, lesba alebo transrodová osoba,
•     neprijatie zamestnanca/zamestnankyne do pracovného pomeru po zistení, že je gej, lesba, či transrodový človek
•     sexuálne obťažovanie, zneužitie, kedy v najhoršom prípade sa LGBTI ľudia môžu stať obeťami sexuálneho obťažovania, napadnutia alebo znásilnenia, môžu dostávať hrozby v práci, alebo byť vydieraní, že zverejnia ich identitu.


Naozaj sú LGBT ľudia diskriminovaní? Nie sú to len výmysly?
Podľa prieskumu Iniciatívy Inakosť, ktorého sa zúčastnilo 2 088 LGBT ľudí, až 39,1 % respondentov a respondentiek odpovedalo, že zažili diskrimináciu, z toho 15,2 % za posledných 12 mesiacov. 14,8 % nevedelo, či zažilo niekedy takúto diskrimináciu. Z LGB ľudí zažilo diskrimináciu najviac gejov, a to 41,1 %, lesby zažili diskrimináciu v 39,7 % a bisexuálni ľudia v 32,7 %. Ešte väčší stupeň diskriminácie zažili transrodoví ľudia, z toho až 75,1 % transrodových mužov. Transrodové ženy zažili diskrimináciu v 53,8 % a rodovo variantní ľudia v 52,4 %. Viac výsledkov prieskumu nájdete na stránkach Iniciatívy Inakosť.

Je diskriminácia a obťažovanie v práci, ako aj v ďalších oblastiach, zakázaná aj na základe toho, že som gej, lesba, bisexuálny alebo transrodový človek?
Áno, je. Podľa antidiskriminačného zákona je každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov aj na základe sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identifikácie (resp. rodovej identity). To znamená, že diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity na pracovisku a v zamestnaní je zakázaná. Oblasti, ktorých sa to týka, sú: prístup k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania; oblasť odmeňovania; oblasť funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, oblasť sexuálneho obťažovania. Podľa zákona o službách zamestnanosti zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca požadovať ani informácie o národnosti, rasovom alebo etnickom pôvode, alebo o sexuálnej orientácii, ani informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, či osobné údaje, okrem tých, ktoré sú potrebné v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Aj zákonník práce upravuje rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou počas samotného trvania pracovnoprávnych, resp. podobných právnych vzťahov. Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity je zakázaná aj pri poskytovaní sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Ako ma môžu diskriminovať v práci na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity? Diskriminácia môže byť priama alebo nepriama. Môže mať tiež formu neoprávneného postihu, teda viktimizácie a potrestania za to, že ste nahlásili diskrimináciu alebo formu obťažovania (mobbing, bossing, šikana) vrátane sexuálneho obťažovania. Viac o formách diskriminácie na pracovisku nájdete aj na stránke Ministerstva práce sociálnych a vecí rodiny SR

Konkrétne príklady diskriminácie a obťažovania pri hľadaní zamestnania a na pracovisku:
•     Na základnej cirkevnej škole prepustili učiteľku z dôvodu, že žije s inou ženou a mohla by dávať zlý príklad deťom.
•     Muža prepustili zo zamestnania pretože bol zženštilý a klienti sa na to sťažovali.
•     Ženu nepovýšili v zamestnaní s odôvodnením, že pôsobí ako lesba, zatiaľ čo iné kolegyne s menšími skúsenosťami povýšili.
•     Zamestnávateľ neprijal transrodovú ženu na pracovné miesto, pretože v občianskom preukaze mala mužské meno. Ako oficiálny dôvod uviedol, že nemala dostatočnú kvalifikáciu, následne ona zistila, že tam prijali inú osobu s rovnakou kvalifikáciou.
•     Gej, ktorý bol cross dresser, bol prepustený z práce, pretože hovoril ako žena a inak bol ponižovaný pre sexuálnu orientáciu.
•     Muž bol prepustený z práce, pretože sa nadriadený dozvedel, že je gej.
•     Transrodový manažér bol prepustený,  pretože použil ženskú toaletu.
•     Predajca bol sexuálne obťažovaný spolupracovníkom, pretože bol gej a vyhrážal sa mu vyoutovaním.
•     Nezisková pracovníčka bola sexuálne obťažovaná nadriadeným mužom, pretože dúfal, že keďže je lesba, budú mať trojku.
•     Predajca strojov bol zbitý a fyzicky zneužitý, pretože bol gej.
Ak ste niečo podobné zažili alebo zažívate  pri hľadaní práce a v zamestnaní a hľadáte pomoc obráťte sa nás v inPoradni.

Čo je diskriminácia na základe rodovej identifikácie?
Podľa antidiskriminačného zákona je zakázaná diskriminácia na základe pohlavia aj diskriminácia na základe rodovej identifikácie (resp. rodovej identity). Týka sa najmä transrodových osôb, ktoré nie sú prijaté do zamestnania, alebo sú prepustené zo zamestnania preto, že prispôsobujú svoj vzhľad, telo a správanie rodu, ktorým sa cítia byť, alebo sa neprispôsobujú očakávaným rodovým rolám a tradičným mužským a ženským rodovým stereotypom. Antidiskriminačný zákon takúto diskrimináciu zakazuje, ale v praxi k nej dochádza. Príklad diskriminácie na základe rodovej identifikácie na pracovisku: V občianskom preukaze máte uvedené mužské pohlavie a žiadate o prijatie do novej firmy. Informujete zamestnávateľa pred začatím práce, že prechádzate tranzíciou a budete sa prezentovať ako žena, a nie ako muž. Váš nový zamestnávateľ vás informuje, že pracovné miesto už nie je k dispozícii z rozpočtových dôvodov. Neskôr zistíte, že na danú pozíciu bola prijatá iná osoba.

Čo je diskriminácia na základe sexuálnej orientácie?
Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je nerovnaké zaobchádzanie s osobou z dôvodu jej sexuálnej orientácie v porovnaní s tým, ako sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii. Týka sa najmä tých, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie, to znamená gejov, lesieb a bisexuálnych ľudí. Podľa prieskumu Európskej agentúry pre základné práva malo až 30 % ľudí, ktorí sa identifikovali ako LGB, v posledných 12 mesiacoch problémy pri hľadaní práce a/alebo v práci preto, že majú inú sexuálnu orientáciu. Príklad diskriminácie na základe sexuálnej orientácie na pracovisku: Na základnej cirkevnej škole prepustili učiteľku preto, že žije s inou ženou a mohla by dávať zlý príklad deťom. Muža prepustili zo zamestnania, pretože bol zženštilý a klienti sa na to sťažovali.

Vysmievajú sa mi v práci, že mám zženštilé pohyby, že som gej. Ako to mám potlačiť, je to moja vina?
Ak sa cítite diskriminovaní alebo obťažovaní na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity na pracovisku:
•     neobviňujte sa zato, ak na vás niekto pácha diskriminačné konanie, obťažovanie, nie je to vaša vina, na vás nie je nič zlé,
•     uvedomte si, že zodpovední za tieto činy sú tí druhí, či už ide o kolegov/kolegyne, nadriadených alebo zamestnávateľa,
•     máte právo túto situáciu riešiť, nemusíte sa jej prispôsobiť a sústavne trpieť,
•     poraďte sa s odborníkmi/odborníčkami, ktorí sa venujú problematike diskriminácie a obťažovaniu, aby ste zvážili postup konania, prípadne si vyhľadajte informácie (knihy, internet atď.),
•     skúste sa porozprávať s tým, kto vás obťažuje a diskriminuje, a požiadajte ho, aby s tým prestal, pretože je vám to nepríjemné,
•     v prípade opakujúceho diskriminačného konania si ukladajte dokumenty, komunikáciu, ktorá ho dokazuje, poproste kolegov/kolegyne, aby vám svedčili,
•     v prípade potreby využite možnosti ochrany proti diskriminácii popísané nižšie.
Môžete sa samozrejme obrátiť na nás a my vám poradíme ako postupovať, v rámci psychologického poradenstva v inPoradni pomôžeme pri zmiernení negatívnych dôsledkov na vás a vaše okolie.

Podala som sťažnosť na to, že ma diskriminujú  v práci preto, že som lesba. Kolegovia sa mi vyhýbajú a ohovárajú ma, čo mám robiť?
V tomto prípade môže ísť o neoprávnený postih, ktorý je tiež podľa antidiskriminačného zákona zakázaný. Neoprávnený postih sa vyskytuje vtedy, keď niekto v dobrej viere podá sťažnosť na diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, alebo na tom participuje ako svedok či svedkyňa pomáha s vyšetrovaním diskriminácie a z dôvodu tejto sťažnosti sa s ním, či  s ňou zaobchádza negatívne zo strany ostatných zamestnancov a zamestnankýň alebo aj zo strany zamestnávateľa. Odplatné správanie môže zahŕňať tieto formy:
•     ignorovanie obete
•     negatívne hodnotenia výkonu
•     ohováranie
•     udelenie  menej žiadúcich pracovných úloh, prehnaná kontrola
•     neposkytnutie potrebných  podkladov k práci
Aj keď ste podali sťažnosť na diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, môžete podať sťažnosť aj za neoprávnený postih. 
Ako sa podávajú sťažnosti, sa dozviete nižšie, alebo môžete kontaktovať našu inPoradňu.

Neprijali vás do zamestnania, odmietli vám dať benefity alebo ste stratili prácu z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a prejavu? Čo všetko môžete urobiť?
Je množstvo vecí, ktoré môžete urobiť, ak si myslíte, že ste diskriminovaná/diskriminovaný na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Napríklad:
•     môžete sa porozprávať s osobou, ktorá vás diskriminuje za účasti nadriadeného/nadriadenej, alebo personálneho oddelenia,
•     môžete podať sťažnosť priamo u zamestnávateľa, alebo na inšpektoráte práce, ak ide o diskrimináciu v zamestnaní,
•     môžete podať sťažnosť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v prípade ak sa diskriminácia vyskytne pri hľadaní práce, na pohovoroch,
•     môžete publikovať váš prípad v médiách,
•     môžete podať súdna žalobu na základe antidiskriminačného zákona,
•     môžete sa brániť prostrrdníctvom priestupkového konania, alebo žalobou na ochranou svojej osobnosti,
•     môžete sa samozrejme obrátiť na nás, prípadne na ďalšie pomáhajúce organizácie.
S konkrétnou situáciou vám poradíme v našej inPoradni.

V práci mi nadriadený povedal, že ma nemôže povýšiť, lebo som gej a klientom by sa to nepáčilo a robí si posmešky z mojej chôdze. Čo mám robiť?
Predtým ako budete konať, si naštudujte etický kódex alebo interné smernice zamestnávateľa, či sa v nich nachádzajú aj ustanovenia a opatrenia, ako riešiť diskrimináciu na pracovisku na základe sexuálnej orientácie (alebo rodovej identity). Ak takú politiku zamestnávateľ nemá, treba sa odvolať na antidiskriminačný zákon. Ak máte obavy, že nadriadený sa vám po podaní sťažnosti pomstí, dôležité je vedieť, že aj neoprávnený postih je diskrimináciou.

Porozprávajte sa s nadriadenými/nadriadenou alebo s personálnym oddelením
Dôležité je hovoriť s niekým o tom, čo sa deje, s oddelením ľudských zdrojov, so supervízorkou, nadriadeným, ktorému dôverujete. Ten môže prijať adekvátne opatrenia, ako pohovor s tým/tou, kto obťažuje, prípadne môže udeliť oficiálne napomenutie. Môžete začať tým, že poviete osobe, ktorá vás obťažuje či diskriminuje, aby prestala, lebo je vám to nepríjemné a neželáte si to. Snažte sa byť čo najjasnejší. Napríklad povedzte: „Je mi veľmi nepríjemné, keď ma ponižujete pred ostatnými, prosím nerobte to.“ Keď to neprestáva, mali by ste tej osobe napísať, čo si neželáte, aby robila, a aké kroky podniknete, keď neprestane. Zatiaľ si zbierajte akékoľvek písomné a iné dôkazy o jej konaní. Napríklad môžete napísať: „Vaše narážky na to, že ma nemôžete povýšiť, lebo sa správam ako žena, považujem za diskrimináciu a obťažovanie. Ak v tom budete pokračovať, podám oficiálnu sťažnosť nadriadenému.“ Dajte tam dátum a podpíšte list, nechajte si kópiu a odovzdajte list tmu, kto vás diskriminuje pred svedkom/svedkyňou. Ak nič z vyššie spomenutého nefunguje, povedzte to svojmu nadriadenému alebo personálnemu oddeleniu vo vašej organizácii. Skontrolujte, či má organizácia proces riešenia problému – mediáciu alebo je možné podať neformálnu sťažnosť, ktorej výsledkom môže byť napríklad pokarhanie zamestnanca/zamestnankyne a nariadenie školenia v problematike.

Podajte oficiálnu sťažnosť zamestnávateľovi
V súvislosti s diskrimináciou na pracovisku máte právo podať zamestnávateľovi oficiálnu sťažnosť. Ten je povinný na sťažnosť bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a upustiť od konania, ktoré spôsobuje diskrimináciu. Sťažnosť by mala obsahovať:
•     opis konania, v dôsledku ktorého došlo k diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identity na pracovisku, kedy sa to stalo, kto bol svedkom/svedkyňou
•     čo vám to spôsobilo napríklad psychické problémy, či ste už skôr žiadali nápravu
•     označenie osoby alebo osôb, ktoré sú podľa vás za toto konanie zodpovedné. Sťažnosť môže podať aj ktorýkoľvek iný zamestnanec alebo zamestnankyňa, ktorí sú svedkami diskriminácie. Možno ju podať aj anonymne.
So spísaním podnetov a sťažnosti prípadne mediáciou vám pomôžeme aj my v inPoradni.

Na pohovore mi povedali, že spĺňam kritériá na pozíciu, ale keď zistili, že môj diplom je v mužskom rode, a teda, že som transrodová osoba, následne mi prišlo vyrozumenie, že ma neprijali. Môžem sa nejako brániť?
Okrem sťažnosti zamestnávateľovi (popísanej vyššie) vyplýva možnosť podať sťažnosť aj zo zákona o službách zamestnanosti, a to v súvislosti s právom na prístup k zamestnaniu, čo je situácia, keď dôjde k diskriminácii na základe rodovej identity alebo na základe sexuálnej orientácie v inzerátoch alebo pri pracovnom pohovore. Sťažnosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad je na ňu povinný bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upozorniť zamestnávateľa, aby upustil od protiprávneho konania a odstránil jeho následky. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce prijímajú sťažnosti každý pracovný deň v celom rozsahu pracovného času – od 8:00 hod do 15:00 hod.
Sťažnosť možno podať:
•     písomne na adresu ústredia alebo do podateľne – Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67, Bratislava,
•     ústne do záznamu,
•     elektronickou poštou na e-mailovej adrese: kontrola@upsvr.gov.sk aalebo na ktoromkoľvek úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miestnej príslušnosti, kontakt majú na webových stránkach v sekcii sťažnosti.
So spísaním sťažnosti vám pomôžeme aj my v inPoradni.

Bola som prepustená z práce, keď sa môj nadriadený dozvedel, že som lesba. Na sťažnosť zamestnávateľ nereagoval. Kam sa ešte môžem obrátiť?
Porušenie zákazu diskriminácie zamestnávateľom môžete oznámiť aj podnetom na inšpektorát práce, ktorý má možnosť pokutovať vášho zamestnávateľa, ak zistí porušenie zákona na jeho strane. Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy. V prípade zistenia porušenia zákona môžu zamestnávateľovi podľa zákona  o inšpekcii uložiť pokutu až do výšky 200 000 EUR. Podnetom sa podľa vnútorných smerníc vydaných Národným inšpektorátom práce rozumie podanie zamestnanca, resp. zamestnancov, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Podnetom je aj podanie bývalej zamestnankyne/zamestnanca do dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru. Anonymné oznámenie je podanie, v ktorom podávateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo). Podanie podnetu, resp. oznámenia, môže byť realizované písomnou formou prostredníctvom pošty, mailu, faxu, osobne na podateľni, poprípade telefonicky do záznamu.
Ak chcete podať podnet, resp. oznámenie, na zamestnávateľa, v podaní je potrebné uviesť:
•     vaše meno, priezvisko a adresu bydliska (pokiaľ chcete podanie poslať anonymne, tak tento bod neuvediete, ale v tom prípade nebudete informovaný/á o výsledku inšpekcie práce, pričom aj šetrenie anonymných podaní je na posúdení hlavného inšpektora práce),
•     presnú adresu firmy, resp. zamestnávateľa (u ktorého dochádza k porušovaniu predpisov),
•     čo podľa vás je vo firme porušované (napr. pracovnoprávne predpisy, čo najpresnejšie špecifikovať). Príklad: Nadriadený ma informoval, že to, že som lesba, je nemorálne a že taký človek v tejto organizácii nemôže pracovať s deťmi, lebo by im bol zlým vzorom. Nútil ma dať výpoveď dohodou, lebo ak nie, tak rozhlási po okolitých školách, čo som zač, a nikde ma už za učiteľku neprijmú.
Podnet, resp. oznámenie, je možné zaslať na miestne príslušný krajský inšpektorát práce (podľa miesta prevádzky zamestnávateľa), prípadne aj na Národný inšpektorát práce. Kontkatné údaje nájdete na ich stránkach.
So spísaním podnetu  vám pomôžeme aj  my v inPoradni.

Čo môžem robiť, ak ma kolega/kolegyňa slovne napadne v zamestnaní, urazí ma pred inými kolegami/kolegyňami a použije vulgarizmy súvisiace so sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou?
Konanie, ktoré ste uviedli, môže napĺňať skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, konkrétne ako konanie ublíženia na cti tým, že niekto druhého urazí alebo vydá na posmech. Z tohto dôvodu môžete podať podnet na priestupkové konanie. V takomto konaní rozhodujú obvodné úrady. Priestupok možno nahlásiť aj na polícii, ktorá priestupok objasní a na rozhodnutie postúpi obvodnému úradu. Pre konanie je však dobré mať dôkazy, t. j. svedkov alebo listinné dôkazy (napríklad e-mail). Tomu, kto sa dopustil takéhoto konania, hrozí pokuta do 33 EUR alebo do 255 EUR. Ak by v takýchto útokoch, diskriminačnom konaní pokračoval/pokračovala a ak by jeho/jej výroky mali pre vás akúkoľvek negatívnu dohru, máte možnosť podania civilnej žaloby o ochranu osobnosti, a prípadne žiadať aj o náhradu škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch. Môže sa totiž stať, že na základe útokov prídete o prácu. Takouto žalobou sa možno najmä domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby sa dotknutej osobe poskytlo primerané zadosťučinenie. Samozrejme v rámci miery dôsledkov jeho/jej konania je možné hovoriť aj o trestnom čine ohovárania, avšak tu sú veľmi „tvrdé“ podmienky preukázania naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. Verbálne nenávistné prejavy v súčasnosti zahŕňajú aj hanobenie na základe sexuálnej orientácie, čo je tiež trestný čin. Viac informácií o verbálnych nenávistných prejavoch a online nenávisti nájdete nižšie. Ak konanie javí znaky diskriminácie, prichádza do úvahy ochrana podľa antidiskriminačného zákona (pozri ďalej).
So spísaním podnetu na priestupkové konanie alebo žaloby o ochranu osobnosti vám pomôžeme aj v našej inPoradni.

Moju sťažnosť na diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity zamestnávateľ a inšpektorát práce zamietol. Ako sa ďalej brániť?
Ak sa cítite byť obeťou diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity na pracovisku alebo v zamestnaní a neuspokojíte sa s riešením, ktoré nasledovalo napríklad po podaní sťažnosti, alebo ak sa rozhodne takúto sťažnosť nepodať, máte možnosť obrátiť sa na súd antidiskriminačnou žalobou. Môžete sa najmä domáhať, aby ten, kto sa diskriminácie dopustil, upustil od svojho konania (teda napríklad prestal s obťažovaním alebo s inými diskriminačnými praktikami), a ak je to možné, aby napravil protiprávny stav (napríklad umožnil osobné ohodnotenie, ak zamestnanec spĺňa podmienky v porovnaní s inými zamestnancami a nedostal ho pre svoju sexuálnu orientáciu či identitu) alebo poskytol primerané zadosťučinenie (napríklad sa ospravedlnil). Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä by bola značným spôsobom znížená vaša dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie, môžete sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu takejto náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a na všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. V žalobe by ste mali uviesť spôsob odstránenia následkov protiprávneho konania zamestnávateľa. Zavinenie zamestnávateľa nemá pri posudzovaní uvedeného problému pred súdom právny význam. Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona postačuje oznámiť konajúcemu súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že  k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Osobitosťou právnej garancie pri uplatnení práva na súdnu ochranu je obrátené dôkazné bremeno, ktoré je na strane zamestnávateľa. To on musí preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, a nie ten alebo tá, ktorí sú diskriminovaní. 
So spísaním žaloby na súd vám pomôžeme aj v našej inPoradni.

Čo robiť, ak ma kolega/kolegyňa fyzicky napadne, pretože som gej, lesba, bi alebo transrodový človek?
Ak ide o ľahšie ublíženie na zdraví, môže ísť o priestupok. Ak by v rámci diskriminácie či obťažovania došlo k fyzickému útoku, je to už vec na riešenie pre políciu či orgány činné v trestnom konaní. Trestné oznámenie sa môže týkať napríklad ublíženia na zdraví. Ak ublíženie súviselo s vašou sexuálnou orientáciou, môže sa k tomu pripojiť osobitný motív (§ 140). Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu aj z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie. Aj ťažšie formy sexuálneho obťažovania ako znásilnenie a sexuálne násilie sú závažným trestným činom.
V prípade potreby vám môžeme pomôcť spísať trestné oznámenie v našej inPoradni.

Ako by ste sa mali správať, ak vám kolega alebo kolegyňa povie, že je gej, lesba, bi trans? Pre mnohých coming out  v práci nie je ľahká vec. LGBT ľudia si nemôžu byť istí, ako firma alebo spolupracovníci či spolupracovníčky zareagujú na ich slová. Aj napriek nedávnym správam, že pracoviská začínajú vo zvýšenej miere akceptovať LGBTI zamestnankyne a zamestnancov, ľudia často nevedia, ako komunikovať alebo oslovovať kolegu či kolegyňu, ktorí nedávno spravili coming out. Nie je to len o tom, čo kolegovia alebo kolegyne môžu alebo nemôžu povedať, pretože niekedy môžu byť kolegovia takí opatrní, že túto vec ignorujú. Je veľa priestoru na veci, ktoré môžu kolegovia a kolegyne povedať, aby dali LGBTI ľuďom naznačili, že sú inkluzívni a kultúrne citliví. Veci, ktoré by sa nemali hovoriť LGBT kolegom či kolegyniam zo strany ich spolupracovníkov a spolupracovníčok:
•     „„Podozrieval som ťa, že si gej, myslel som si to.“ Aj keď je to bežná reakcia, je necitlivá a stereotypná.
•     „Prepáč.“ Prečo by sa mal niekto ospravedlňovať za kolegovu alebo kolegyninu orientáciu? Nikto nezomrel. Toto môže byť predsudok a môže sťažiť situáciu. Ospravedlňoval by sa niekto za pohlavie alebo etnicitu kolegu?
•     „Prečo si mi to povedal/povedala?“ Je dôležité pre ľudí, aby mohli byť v práci celkovo sami sebou a coming out svojej orientácie alebo rodovej identity je súčasťou tohto celku. Je ťažké, ak musíte veľkú časť seba nechať doma a chodenie do práce znamená nedobrovoľne nosiť topánky, ktoré tlačia.
•     „Ktorú toaletu používaš?“ Transrodových ľudí sa často pýtajú na rod. Takéto otázky sú nevhodné. Je dôležité pamätať si, že rodová identita sa stáva citlivejším subjektom. Táto otázka tiež môže naznačovať predsudky, že môžu chytiť nejakú pohlavnú chorobu od LGBTI človeka.
•     „Nie sme si tak blízki, aby si mi dával takého informácie.“ Nie všetci zamestnanci a zamestnankyne sa zaujímajú o osobný život kolegov či kolegýň. Ak má spolupracovník pocit, že LGBTI kolega mu dáva príliš veľa informácií, môže jednoducho povedať: „Ďakujem, že si mi to povedal.“
•     Hovoriť o spolupracovníkovi ako o „transke“. Je to neslušné a urážlivé. Transrodoví ľudia zažívajú veľkú mieru kultúrne necitlivých vtipov a poznámok.
•     „Ako to máš rád v posteli?“ Sexuálne otázky a komentáre sú vždy za hranicou. Nielenže sa tým uráža kolega, ale tiež sa balansuje na hranici sexuálneho obťažovania.
Ak kolegu či kolegyňu niekto obťažuje pre jeho alebo jej sexuálnu orientáciu a/alebo rodovú identitu, ich spolupracovníci a spolupracovníčky by mohli urobiť nasledovné:
•     Neakceptovať stereotypné charakterizovanie a presvedčenia o LGBTI ľuďoch.
•     Rešpektovať a podporovať ho alebo ju. Ponúknuť pomoc pri vypĺňaní sťažnosti.
•     Upozorniť na homofóbne a transfóbne správanie a postoje kolegov a kolegýň. Neparticipovať na nevhodnom vtipkovaní a konverzácii. Hovoriť o vnímaní akceptovania iných na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity.
•     Uvedomiť si, že nevšímavý postoj okolia pomáha diskriminujúcemu zamestnávateľovi či zamestnancovi/zamestnankyni a situácia sa môže zopakovať aj voči ďalšiemu zamestnancovi alebo zamestnankyni.
•     Diskriminácia na pracovisku na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity nie je súkromnou záležitosťou obete a „páchateľa“.
•     Ak je to potrebné, poskytnúť svedectvo kolegovi/kolegyni, ktorá/ktorý je diskriminovaná/diskriminovaný.

Ako by mali reagovať zamestnávatelia, aby predchádzali diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, alebo rodovej identity?
Dôležité je, aby v riadení od najvyšších až po najnižšie pozície vládla taká kultúra a také hodnoty, podľa ktorých je diskriminácia na pracovisku a v zamestnaní neakceptovateľná. Iba tak možno jej výskyt účinne obmedziť. Čo môžu zamestnávatelia robiť:
•     Vytvorenie organizačných pravidiel vo forme antidiskriminačnej smernice s cieľom zamedzenia diskriminácie na pracovisku a v zamestnaní aj na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.
•     Určenie zamestnanca/zamestnankyne, resp. oddelenia zodpovedného za riešenie prípadov diskriminácie na pracovisku a v zamestnaní aj na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.
•     Primárna prevencia zameraná na informovanosť zamestnancov a zamestnankýň o dôsledkoch diskriminácie na pracovisku a v zamestnaní aj na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.
•     Opatrenia zamerané na špecifickú podporu LGBT zamestnancov a zamestnankýň. Napríklad niektorí zamestnávatelia majú vytvorené zamestnanecké podporné skupiny pre LGBT zamestnancov a zamestnankyne a ich spojencov. Príkladom na Slovensku môžu byť veľké medzinárodné firmy ako Accenture a IBM. Čoraz viac firiem sa pripája k Charte diverzity, ktorú zavádza do praxe aj združenie LGBT Proffesionals. Viac o charte sa môžete dozvedieť na ich stránkach.
Navrhnúť vám ako zamestnávateľovi  vhodné preventívne opatrenia môžeme pomôcť aj v inPoradni.

V práci ma obťažuje nadriadený, viackrát som mu povedala, že som lesba a nemám záujem, ale on mi stále dáva návrhy do trojky. Je to sexuálne obťažovanie?
Áno, je. A podľa antidiskriminačného zákona je zakázané. Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie. Sexuálne obťažovanie pozostáva z nechceného správania sexuálnej povahy, ktoré je realizované ako podmienka zamestnania alebo povýšenia (quid pro quo – niečo za niečo), čo je aj váš prípad. Napríklad ide o situáciu, keď nadriadený/nadriadená povie podriadenej/podriadenému, že nedostane zvýšenie platu, pokiaľ s ním alebo s ňou nepôjde na rande. Alebo je sexuálne obťažovanie závažné do takej miery, že ovplyvňuje pracovné prostredie osoby (vytvára nepriateľské prostredie). Ide o pracovné prostredie, kde sú bežné napríklad poznámky o sexuálnej orientácii zamestnanca/zamestnankyne, nadávky, urážky. Sexuálne obťažovanie môže byť aj nepozorované a môže byť vo forme fyzického, verbálneho alebo vizuálneho/neverbálneho obťažovania. Verbálne správanie, ktoré je sexuálnej povahy a neželané, predstavuje napr. prívlastky spojené s menom, vtipy, komentáre, osočovanie alebo opakované pozvania na rande, ktoré sú neželané. Neverbálne správanie sexuálnej povahy, ktoré je neželané, predstavuje napr. pozeranie, poškuľovanie, žmurkanie, oplzlé gestá. Fyzické správanie, ktoré je sexuálnej povahy a neželané, ako napr. znásilnenie, sexuálne náklonnosti ako dotyky, plesnutie po zadku alebo stisnutie, obmedzovanie alebo blokovanie. Vizuály, obrázky sexuálnej povahy, ktoré sú neželané, napr. plagáty, alebo značky, listy, básne, grafiti, faxy, maily, kreslené obrázky, obrazy, kalendáre, počítačové programy, sledovanie porna.
S riešením situácie sexuálneho obťažovania sa môžete obrátiť na našu inPoradňu, kde vám poskytujeme komplexné psychologické, právne a sociálne poradenstvo.

Aké ďalšie organizácie môžem kontaktovať, keď sa mi deje neprávosť?
Môžete kontaktovať verejnú ochrankyňu práv Poškodené osoby alebo svedkovia a svedkyne takéhoto zaobchádzania majú možnosť obrátiť sa aj na ďalšie inštitúcie, ktorým sa síce možno úplne nepodarí zabezpečiť nápravu v konkrétnom prípade, avšak ktorých informovanosť o prípadoch diskriminácie môže napomôcť zlepšenie situácie v tejto oblasti na Slovensku. Ide predovšetkým o verejnú ochrankyňu práv, ktorá má okrem iného právo podávať podnety na ústavný súd v prípadoch diskriminácie v oblasti základných práv a slobôd a prešetriť takéto konanie. Webová stránka.  Môžete kontaktovať Slovenské národné stredisko pre ľudské práva Tiež možno požiadať o poradenstvo a spolusúčinnosť Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré je orgánom rovnosti podľa antidiskriminačného zákona a má zabezpečiť dohľad nad ním. SNSLP tiež poskytuje anonymné bezplatné právne poradenstvo. Podať podnet môžete na ich stránkach.
Príručka - Coming outPríručka - Coming out

Informácie pre rodičov  a blízkych ľudí

Moje dieťa mi povedalo, že je gej/lesba/bisexuálny/transrodový človek a ja neviem čo robiť. Zistenie, že dieťa je lesba, gej, bisexuál/ka či transdievča, transchlapec môže byť pre vás prekvapením. Mnoho rodičov chce v takejto situácii svoje dieťa podporiť, ale nevie ako  a má otázky. Prvý krokom je pamätať na to, že vaše dieťa je tým istým človekom ako predtým než ste sa dozvedeli o jeho alebo jej sexuálnej orientácii alebo rodovej identite. Ak sa s vami podelilo o túto informáciu, je to veľký krok, a to bez ohľadu na to, či vám to povedalo skôr ako bolo samé schopné sa vyrovnať s tým, že je LGBT, a pochopiť to alebo po istom čase. Povedalo vám to, pretože chce žiť svoj život otvorene a čestne tak ako každé iné dieťa. Môžete potrebovať čas na to, aby ste sa informovali a vzdelali  v tom, čo potrebujú LGBT ľudia, čo to znamená, a to je v poriadku Viac informácií nájdete aj v našej brožúre Informácie pre rodičov. Dôležité je, aby ste so svojím dieťaťom neprestali komunikovať a pripomínať mu, že ho ľúbite a rešpektujete a že ste osobou, s ktorou môžu hovoriť, ktorej môžu dôverovať a ktorej sa nemusia báť. Väčšina uznávaných vedcov a vedkýň zaoberajúcich sa psychickým zdravím v súčasnosti verí, že sexuálna orientácia, ako aj rodová identita, sa bez ohľadu na to, či je vaše dieťa gej, lesba, heterosexuál alebo bisexuál či transrodový človek, formuje ešte pred narodením. Takže nič nespôsobuje to, že sa niekto zmení na geja, tak ako ani to, že sa niekto zmení na heterosexuála. Byť gejom, lesbou, bisexuálom, transrodovým človekom nemá nič spoločné s tým, ako bolo dieťa vychovávané alebo kto ho vychovával či nevychovával. Neobviňujte sa za to. Niektorí rodičia robia chybu v tom, že si nesprávne myslia, že ak sa ich dieťa ešte nesprávalo podľa toho, čo cíti (čiže nemalo vzťah, sex s rovnakým pohlavím, nezačalo prispôsobovať svoj prejav, oblečenie tomu, čo cíti), nemôže v skutočnosti naisto vedieť, že je LGBT človekom. Ale napríklad 16-ročnému chlapcovi, ktorý si je 100 % istý, že je heterosexuál, nikto nebude hovoriť, aby to ešte zvážil, kým nebude mať prvý sex s dievčaťom. Ľudia automaticky akceptujú, že vie, že má rád dievčatá, a že je heterosexuál. Podobné je to pre 16-ročného chlapca, ktorého priťahujú iní chlapci. Pozná svoje pocity tak ako každý iný  a to, či tieto pocity fyzicky vyjadruje, v skutočnosti nie je na pochopenie a akceptovanie jeho sexuality relevantné. Absolútne neodporúčame žiadne pokusy o liečenie dieťaťa, pretože je LGBT, a o snahu zmeniť jeho cítenie, pretože to môže na ňom zanechať doživotné negatívne psychické následky, čo si ako rodič určite budete vyčítať.
V prípade ak sa chcete porozprávať ako rodičia o týchto témach, môžete nás kontaktovať v našej inPoradni.

Ak si myslíte, že vaše dieťa je lesba, gej, bisexuál/ka či transdievča, transchlapec, môžete mať veľa otázok. Môžete váhať, či o tom s ním hovoriť. Komunikácia je skoro vždy dobrá vec. Keď máte pocit, že vaše dieťa môže byť LGBT, najprv premýšľajte o svojich vlastných pocitoch, ktoré s tým máte spojené. Nájdite si informácie, vzdelávajte sa. Keď sa cítite pripravená/pripravený s dieťaťom sa porozprávať, pomôže, ak nájdete tiché miesto a čas, keď máte súkromie, a dáte mu vedieť, že si uvedomujete, že niektoré deti môžu byť gejovia, lesby alebo bisexuálni, tak ako niektoré môžu byť hetero. Ak si myslíte, že vaše dieťa môže byť trans, dajte mu vedieť, že chápete, že rod (pohlavie), ktoré osoba cíti vnútri, nie je vždy v súlade s rodom (pohlavím), ktoré je navonok ich tela. A povedzte mu, že nechcete robiť žiadne predpoklady, len sa chcete opýtať, či sa s vami o tom nechce porozprávať. Ak mu dáte vedieť, že ho rešpektujete, nech je akýkoľvek, a otvorene sa o tom rozprávate, môže to pre dieťa znamenať veľkú zmenu a pomoc. Ale pamätajte si, že nie všetky deti sú pripravené hovoriť, netlačte ich do toho. Ale ak im dáte vedieť, že vám sa bezpečne môžu zdôveriť, vybudujete dôležitý základ pre diskusiu v budúcnosti, keď budú pripravené.
Ak budú deti pripravené môžete sa aj na nás obrátiť do inPoradne. Viac informácií nájdete aj v brožúre Informácie pre rodičov.

Kamarátka sa mi zdôverila s tým, že je lesba, ako mám reagovať?
To, že kamarátka je lesba, vás mohlo prekvapiť, ale mali by ste vedieť, že je to ten istý človek ako predtým. V nasledujúcom článku uvádzame 10 vecí, ktoré môžete urobiť, keď vám kamarát alebo kamarátka oznámia: „Som gej, lesba, bi, či trans človek..“.
Veríme, že vám pomôžu zistiť, ako reagovať. S akoukoľvek otázkou sa môžete obrátiť aj na nás v inPoradne.


Príručka - Informácie pre rodičov

Vzťahy

Áno. LGBT ľudia môžu mať a majú rodiny. Páry rovnakého pohlavia tvoria silné a milujúce vzťahy. Na Slovensku nie sú však v súčasnosti právne uznané. Právne poradenstvo pre páry rovnakého pohlavia s cieľom zabezpečenia záležitostí, ktoré sa týkajú ich spolužitia, poskytujeme aj v našej In-poradni. Stále viac LGBT párov vychováva aj deti, a to napriek legislatíve, ktorá to oficiálne neumožňuje.  A mnoho LGBT ľudí má podporu svojich biologických rodín alebo rodín, ktoré si vytvorili s priateľmi a priateľkami  a milovanými ľuďmi. Všetko, čo je vytvorené láskou, tvorí rodinu. To, že vzťahy a rodiny LGBT ľudia majú, dokazujú aj výsledky prieskumu Iniciatívy Inakosť v tejto oblasti:
•      46,6 % LGBT ľudí má v súčasnosti vzťah s partnerom/partnerkou rovnakého pohlavia, z nich veľká väčšina (77,6 %) vníma svoj vzťah ako vážny,
•      ·v spoločnej domácnosti býva 53,6 % párov, aj keď ide zväčša o páry, ktoré spolu žijú kratšie; viac ako 5 rokov s partnerom/partnerkou žije 21,5 % opýtaných; v odpovedi „iné“ (3,3 %) sa objavili od respondentov údaje, ktoré sa snažia špecifikovať dĺžku vzťahu, teda ide o páry, ktoré spolu žijú viac ako 8 rokov (najvyšší údaj spoločného dlhodobého vzťahu bol 24 rokov),
•      3,6 % opýtaných z celej vzorky 2 088 respondentov má deti, ktorých je zároveň zákonným zástupcom. Tie zväčša vychovávajú sami vo svojej domácnosti alebo v spoločnej domácnosti so svojím partnerom/partnerkou alebo sa nachádzajú v starostlivosti druhého biologického rodiča. Viac informácií nájdete aj v brožúrke LGBT páry.

Aké problémy zažívajú najčastejšie páry rovnakého pohlavia?
Za najväčšie aktuálne problémy, ktoré ovplyvňujú kvalitu, a teda aj spokojnosť vo vzťahu, LGBT ľudia podľa prieskumu Iniciatívy Inakosť označili v najväčšej miere utajovanie vzťahu pred rodinou a blízkymi (42,8 %), nemožnosť uznať právne partnerstvo pred verejnými orgánmi (34,3 %), nemožnosť robiť rozhodnutia o partnerovi/partnerke pri zdravotných úkonoch (28,8 %), utajovanie svojho vzťahu v práci a pred kolegami (26,4 %) či nemožnosť po sebe dediť (25,1 %).
V prípade problémov v partnerskom vzťahu nás tiež môžete kontaktovať v inPoradni.

Ja som vyautovaný a partner nie, tlačí ma do toho, aby sme vzťah tajili. Čo mám robiť?
Partneri, ktorí sú v rôznej fáze coming outu, to je bežný problém gejských a lesbických párov. Je to niečo, čo heterosexuálne páry obyčajne nemusia riešiť. Táto situácia je stresujúca pre oboch partnerov: partner, ktorý je úplne vyautovaný pred rodinou a priateľmi, sa môže cítiť nedocenený a partner, ktorý nie je vyautovaný sa môže cítiť pod tlakom alebo nepochopený. Rôzne stupne otvorenosti o svojej orientácii môžu byť partnerstvo ohrozovať. Menej vyautovaný partner môže zažívať menej citlivosti voči svojim pocitom od druhého partnera. Vyautovaný partner môže pociťovať nelojálnosť zo strany druhého partnera preto, že nechce byť otvorenejší voči iným ľuďom, čím obmedzuje jeho slobodu byť párom na verejnosti a možno aj spoločné chodenie na isté miesta. Pri snahe zostať ako pár sa môže pri takýchto rozdieloch stratiť empatia. Čakanie na to, kedy bude partner otvorenejší, môže byť frustrujúce a môže vám pripomenúť časy, keď ste to tajili aj vy. Čo sa týka vášho partnera, dáva zmysel, že potrebuje určitý čas a nechce sa unáhliť, cíti pravdepodobne úzkosť z toho, že stratí podporu rodiny a priateľov a potenciálne tiež, že stratí vzťah s vami. Dôležité je ale pracovať na tom, komunikovať, povzbudením je, že keď sa dostanete na rovnakú úroveň otvorenosti, váš vzťah to môže len posilniť a zlepšiť. Obaja musíte riadiť svoju osobnú a vzťahovú integritu. Najdôležitejšie je pre partnerov, aby boli trpezliví a aby prejavili dobrú vôľu vo vzťahu k sebe. So vzťahovými problémami s coming outom sa môžete obrátiť aj na našu In-poradňu v rámci psychologického poradenstva.

V poslednom čase sa len hádame. Môže to byť preto, že sme ženy? Ako si skvalitniť vzťah?
Určite to nie je spôsobené tým. Niektoré veci sa nikdy nezmenia, aj keď sú partneri či partnerky rovnakého pohlavia. Niektoré môžu byť špecifické. Komunikácia je to najdôležitejšie, čo treba vedieť vo vzťahu zvládnuť. Je dôležité, aby ste otvorene, úprimne a pokojne hovorili o svojich pocitoch. Skrývať to, ako sa cítite, hovoriť svojej partnerke, čo si myslíte, že chce počuť, alebo komunikovať nahnevane, môže vzťahu uškodiť. Hovoriť čestne a otvorene vám umožní lepšie sa spoznať, riešiť problémy a urovnávať nezhody. Na druhej strane, hádky alebo ignorovanie problémov vás od seba vzďaľujú. Ak je niečo, o čom chcete hovoriť – povedzte to. Môžeme vám pomôcť aj v našej In-poradni. Nasledujúce tipy vás môžu inšpirovať ako skvalitniť váš vzťah.
Môžeme vám pomôcť aj v našej inPoradni.

Je možné uzavrieť manželstvo, registrované partnerstvo na Slovensku?
Nie je to možné. Páry rovnakého pohlavia nie sú na Slovensku právne uznané, napriek tomu podľa prieskumu Inakosti 49,1 % z opýtaných (974) si praje uzavrieť so svojím partnerom/partnerkou manželský zväzok, 41,6 % je za možnosť uzavretia registrovaného, resp. životného partnerstva. Podľa Občianskeho zákonníka môže byť váš partner alebo vaša partnerka považovaná za blízku osobu, má to vplyv najmä na posúdenie vášho vzťahu, s ktorým právny poriadok spája právne dôsledky (napríklad ako blízka osoba môžete odoprieť vypovedať na súde alebo polícii). Práv z toho vyplývajúcich je minimum a nerieši to ani napr. dedenie alebo poskytovanie zdravotníckych informácií. Napriek neexistencii právnej úpravy je možné situácie vznikajúce v partnerskom živote riešiť čiastočne v nasledovných oblastiach.Viac ako dve tretiny párov podľa prieskumu Inakosti v súčasnosti nevyužívajú právne nástroje na zabezpečenie svojho vzťahu, čo môže byť spôsobené tým, že ešte nad tým nerozmýšľali, nemajú o tom informácie, alebo sa im nechce vybavovať komplikované splnomocnenia, ktoré nemusia priniesť želaný efekt. V realite najviac využívajú splnomocnenia na úradoch, čo patrí ku každodennému životu, a potom testament. Právne nástroje však plánuje využiť až 77 % párov, čo znamená, že vôľa zabezpečiť svoj vzťah je prítomná, predovšetkým vo veciach, ktoré sa týkajú zdravia  a dedenia. Ale podporujú napríklad aj vzájomné uzavretie zmluvy o partnerstve, čo predstavuje záujem párov mať zaznamenaný vzťah aj formálne ako záväzok. Aj keď sa vám zdá, že na ošetrenie právnych vecí je čas, lebo nie je to až tak nutné, nič také sa vo vašich životoch nádeje, odporúčame vám predsa len sa poistiť pre nepriaznivé obdobie.
Ak potrebujete pomoc s vypracovaním splnomocnení alebo zmlúv, ktoré riešia majetkové vysporiadanie či testament, môžete sa obrátiť na našu inPoradňu.  

V ktorých krajinách v Európe sa môžem zobrať, registrovať a bude mi to na Slovensku platiť?Ako prvé zaviedlo tzv. registrované partnerstvá pre páry rovnakého pohlavia Dánsko v roku 1989. Manželstvo párov rovnakého pohlavia bolo prvýkrát umožnené v Holandsku v roku 2001. V súčasnosti v rámci Európy (krajín, ktoré sú členmi Rady Európy) uznáva manželstvá aj pre páry rovnakého pohlavia 16 krajín: Rakúsko (od roku 2019), Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Island, Írsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Veľká Británia (vrátane krajín, kde je to možné len v niektorých regiónoch). Životné alebo registrované partnerstvá (s rovnakými právami ako manželstvá) uznáva 11 krajín, z toho v 6 krajinách majú tieto páry limitované práva oproti manželským zväzkom heterosexuálnych párov: Andorra, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Slovinsko, Švajčiarsko. Ak si chcete zobrať partnera/partnerku z krajiny Európskej únie, ktorá uznáva manželstvá alebo životné partnerstvá, môžete tak urobiť v danej krajine alebo v krajinách, ktoré manželstvá alebo partnerstvá uznávajú, a bude vám to platiť v daných krajinách. Slovensko by tiež malo uznať niektoré práva vrátane práva na pobyt pre partnera, ktorý je občanom štátu EÚ, ktorý manželstvá alebo partnerstvá uznáva. Ak ste obaja zo Slovenska, môžete sa ísť zosobášiť do viacerých krajín, v ktorých je právne uznané manželstvo pre gejské a lesbické páry, ako napr. Írsko, Španielsko, Veľká Británia, Luxembursko, Belgicko atď., ale na Slovensku vás za manželov alebo manželky úrady nebudú považovať.  

Mám partnerku z Nového Zélandu, kde sme sa zobrali. Má právo na pobyt na Slovensku ako môj rodinný príslušník?
Slovenská republika úplne transponovala smernicu o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Na základe nej zákon o pobyte cudzincov definuje rodinného príslušníka ako občana Únie aj ako štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je jeho partnerom/partnerkou, s ktorým má občan Únie trvalý, riadne osvedčený vzťah. V praxi to znamená, že právo na pobyt rodinného príslušníka, ktorý je občanom Únie, môžu na území SR získať manželia/manželky a partneri/partnerky občanov a občianok všetkých ostatných krajín Únie okrem SR a naopak manželia/manželky a partneri/partnerky občanov a občianok SR majú toto právo vo všetkých ostatných krajinách Únie. Výsledkom tejto situácie je, že manželia/partneri, resp. manželky/partnerky, ktorí/é sú občanmi/občiankami tretích krajín mimo Európskej únie a sú vo zväzku s občanmi SR rovnakého pohlavia, nemajú na území SR na základe tohto faktu právo na pobyt, kým naopak manželia/partneri, resp. manželky/partnerky občanov a občianok všetkých ostatných krajín Únie (prípadne EHP a Švajčiarska) áno. Fakt, či ich domovská členská krajina Únie uznáva alebo neuznáva zväzky párov pohlavného pohlavia, pritom nezohráva žiadnu rolu.  Ak potrebujete v tomto smere poradenstvo, obráťte sa na nás.

Sme dvaja muži, partneri, žijeme spolu päť rokov. Môžeme si na Slovensku adoptovať/osvojiť dieťa?
Nie. Naše zákony to neumožňujú. Pritom až 54 % gejských  a lesbických párov plánuje mať dieťa, z toho 26,1 % jedno dieťa, 25 % dve deti a 3,2 % tri deti. Podľa zákona o rodine si môžu osvojiť maloleté dieťa len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Páry rovnakého pohlavia, gejské a lesbické páry si teda spoločne adoptovať dieťa nemôžu. Nemôžu tak urobiť ani v prípade, ak má jeden z partnerov/partneriek páru rovnakého pohlavia biologické maloleté dieťa. To znamená, že druhý partner/partnerka si ho nemôže adoptovať a nemôže medzi nimi vzniknúť právny vzťah. V druhom prípade sa k tomu nabaľujú problémy v praxi, kedy druhý partner páru rovnakého pohlavia môže mať problémy napr. pri odvoze dieťa  k lekárovi/lekárke, vo vzťahu k škole, ktorú dieťa navštevuje, alebo pri úmrtí partnera/partnerky atď. Podľa zákona o rodine môže, avšak len výnimočne, osvojiť maloleté dieťa, aj osamelá osoba, teda jednotlivec, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Túto skutočnosť posudzuje súd. Jednou z podmienok na osvojenie dieťaťa je zapísanie do zoznamu žiadateľov, o čom podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele rozhodujú určené úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Sexuálna orientácia žiadateľa nie je posudzovaným kritériom, a preto by ani nemala byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu. Priamo v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí  a o sociálnej kuratele je upravené dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ochranu práv dieťaťa, ktoré zahŕňa aj zákaz diskriminácie pri osvojení dieťaťa na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Súd skúma, či ide o osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ktorá má na osvojenie osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné, morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie  a či spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Problémom je, že osamelým osobám zverujú dieťa súdy len ojedinele a ak pracovníci/čky úradov práce zistia, že žije v domácnosti s partnerom/partnerkou rovnakého pohlavia, už vlastne nie sú osamelé, a zároveň veľkú úlohu môžu zohrať predsudky, ktoré ich na osvojenie neodporučia. Preto sa často stáva, že záujemcovia o osvojenie dieťaťa musia vyslovene klamať o svojej situácii. Ak máte ďalšie otázky o tejto téme, obráťte sa na nás.

Sme lesbický pár, chceli by sme mať dieťa, môžeme na Slovensku  podstúpiť umelé oplodnenie.
Nie. Slovenské zákony umožňujú umelé oplodnenie len zobratým párom, nevydaté ženy nemôžu absolvovať umelé oplodnenie. To je však možné v okolitých krajinách, napr. v Rakúsku alebo Českej republike.

Môj partner má biologické dieťa, ale ja nemám rodičovské práva. Ako sa dá takáto situácia zabezpečiť?
Z prieskumu Iniciatívy Inakosť vyplynulo, že 9,6 % párov rovnakého pohlavia má deti, ktorých sú zákonnými zástupcami/zástupkyňami. Rodičovské práva má len jeden partner alebo partnerka. K tomu sa v praxi nabaľujú problémy, kedy druhý partner páru rovnakého pohlavia môže mať problémy napr. pri odvoze dieťa k lekárovi/lekárke, vo vzťahu k škole, ktorú dieťa navštevuje, alebo pri úmrtí partnera/partnerky atď. Sú možnosti, ako čiastočne riešiť tieto situácie prostredníctvom splnomocnení, tiež pomôže, ak najprv niekde pôjdu s dieťaťom obe partnerky spolu a vysvetlia situáciu v škole, u lekára, prípadne v iných prostrediach.Ak potrebujete riešiť rodičovské práva, obráťte sa na nás.

Kedy je najlepšie povedať dieťaťu, že ste gej alebo lesba?
Ak ste rodič a LGBT alebo ste člen/členka rodiny, vo všeobecnosti urobiť coming out dieťaťu je lepšie skôr ako neskôr. Je to preto, lebo mladšie deti ešte neboli vystavené negatívnym kultúrnym správam o homosexualite a sexuálnej orientácii  a otvorenejšie voči akceptácii sexuálnej variancie ako tínedžeri alebo mladí dospelí, pre ktorých je homofóbia neustálou interpersonálnou súčasťou, dynamikou v škole alebo v rovesníckych skupinách. Keď ste pripravená/pripravený to povedať dieťaťu, tínedžerovi alebo mladému dospelému, urobte tak osobne, zabezpečte si podporu od ďalších príbuzných a dajte im vekovo primerané informácie. Ak majú ťažkosti s touto informáciou, poskytnite im čas a porozumenie. Povedzte im, že vždy budete k dispozícii, keď budú mať otázky alebo keď budú z tohto dôvodu pociťovať úzkosť. Tiež môžu mať obavy, že to ovplyvní ich život, budú šikanovaní alebo môžu mať obavy o vlastnú sexualitu. Uistite ich, že sami si určia, ako narábať s touto informáciou, a aká bude ich sexualita a príťažlivosť.
Príručka - LGBT páry

Vzdelávanie a Škola

Existuje šikana LGBT ľudí v škole a môže nejako ovplyvniť ich životy?Áno, existuje. Až 52,7 % LGBT ľudí v prieskume Iniciatívy Inakosť uviedlo, že v škole zažilo nadávky, stigmu, šikanu. Šikana je dlhodobé, opakované verbálne či fyzické ubližovanie človeku zo strany jednotlivca alebo skupiny, pričom k ubližovaniu dochádza v asymetrických vzťahoch, kde má jedna strana fyzickú, psychickú či sociálnu prevahu (môže ísť o spolužiakov, ale aj o učiteľov), a obyčajne je namierená voči človeku, ktorý je v niečom výrazne odlišný ako zvyšok skupiny (napr. sa odlišuje sexuálnou orientáciou, rodovou identitou). Jedným špecifickým druhom šikany je homofóbna alebo transfóbna šikana. Prejavuje sa na stredných aj základných školách. Je namierená na mladých ľudí rôznej sexuálnej orientácie a rodovej identity a deti, ktoré sa zatiaľ nedostali do puberty. Jej dôsledky sú nasledovné:
•      V prípade detí, ktoré ju zažívajú, to ovplyvňuje ich vzdelávanie. Môžu byť neschopné koncentrovať sa na hodiny pre pocity strachu alebo hnevu. Ich sebaistota a sebahodnota môže byť znížená, čoho výsledkom môže byť, že nikdy nenaplnia svoje študijné ambície.
•      Môže byť problémom pre tínedžerov, ktorí sú zmätení alebo neistí, pokiaľ ide o ich vlastnú sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Niektorí mladí ľudia môžu byť takí zúfalí, že to vedie k dlhotrvajúcim následkom na ich mentálne zdravie a rozvoj, prípadne k samovražde.
•       Školy, ktoré takúto šikanu ignorujú alebo odmietajú jej existenciu, nepomáhajú mladým ľuďom vytvoriť si citlivosť na toleranciu rôznorodosti, na akceptovanie menšín. Všetky formy šikany môžu ovplyvniť emocionálnu alebo sociálnu pohodu mladého človeka alebo dieťaťa, ako aj jeho fyzické zdravie, môže to viesť k vytrhnutiu zo sociálnych interakcií v triede alebo iných, predtým využívaných školských aktivít, k zhoršeniu školských výsledkov, záškoláctvu, odmietaniu školy alebo ukončeniu školskej dochádzky, čo by sa inak nestalo. Vždy treba brať na zreteľ, že každé dieťa či mladý človek reaguje na šikanu inak, niekto sa dokáže s tým vyrovnať, čo ale neznamená, že to nemá nežiaduci vplyv na jeho psychiku, iný zažíva nepríjemné úzkosti a má zdravotné problémy. Obeť šikany si za svoju šikanu nikdy nemôže a nič nemôže byť dôvodom nato, aby bol ktokoľvek vystavený takémuto zaobchádzaniu. Vždy sa treba zamerať na pôvodcu správania a nesnažiť sa ospravedlniť šikanu niečím, čo „mohla vyvolať obeť“.

V škole mi nadávajú, že som teploš, a strkajú ma do chrbta na veľkej prestávke. Je to šikana?
Áno, je. Homofóbna a/alebo transfóbna šikana môže zahŕňať fyzické, ale aj psychické násilie zo strany skupiny alebo jednotlivca. Je často namierená na tých, ktorí sa nevedia brániť. Obeťami môžu byť chlapci aj dievčatá. Čo ju odlišuje od iných foriem šikany, je jazyk, ktorý sa pri nej používa. Slová ako buzerant, homosexuál, divný, babský pupok, lesba sa používajú znevažujúcim spôsobom. V niektorých mladých skupinách už aj slová gej alebo lesba môžu byť používané ako ponižujúce prídavné mená na opísanie vecí alebo ľudí, ktoré nemajú spojenie so skutočnou homosexuálnou orientáciou. Medzi prejavy homofóbneho obťažovania a šikanovania zaraďujeme:
•      vtipy, obrázky, komentáre o homosexualite, bisexualite, transrodových a intersexuálnych ľuďoch, ktoré sú zosmiešňujúce, znevažujúce alebo urážlivé, a ktoré nie sú smerované na konkrétne osoby, t. j. sú neadresné, a tým vytvárajú celkovo nepriateľskú atmosféru voči LGBTI osobám,
•      verbálne poznámky voči konkrétnym LGBT ľuďom, ktoré nemiestne zdôrazňujú ich inú sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu a sú voči nim zosmiešňujúce či urážlivé,
•      mmimické výrazy, gestá, pohyby alebo obrázky používané proti konkrétnym LGBTI ľuďom, ktoré nemiestne zdôrazňujú ich inú sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu,
•      zasielanie zosmiešňujúcich či urážlivých e-mailov, sms či iných odkazov LGBTI ľuďom, t. j. kyberšikana,
•      vyzliekanie, intímne dotýkanie či predstieranie sexuálnych pohybov voči konkrétnym LGBTI ľuďom,
•      fyzické napádanie konkrétnych LGBTI ľudí pre ich inú sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu,
•      ignorovanie LGBTI ľudí pre ich inú sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu,
•      byť porovnávaný k LGBTI celebritám/karikatúram/charakterom, ktoré zobrazujú určité stereotypy o LGBT ľuďoch,
•      byť vyautovaný, čo znamená, že spolužiaci sa vyhrážajú, že povedia o orientácii  v škole, rodičom a pod.
V prípade ak máte problémy so šikanou v škole môžete sa na nás v inPoradni obrátiť.

Ako sa mám brániť  v situácii, keď ma šikanujú v škole preto, že som gej, lesba, bi, transrodový človek? Dá sa vôbec niečo v danej situácii robiť?
Áno, dá. V prvom rade myslite na svoju bezpečnosť. Nereagujte na násilníka. Ľudia šikanujú preto, lebo chcú vidieť, ako zareagujete. Snažia sa zneužiť vašu sexuálnu orientáciu a transrodovú identitu k tomu, aby vás zarmútili a aby sa oni sami cítili lepšie v tom, čomu nerozumejú. Reagovanie môže viesť až k fyzickej reakcii zo strany násilníka. Prejdite okolo neho a ignorujte ho. Ak nie je možné zmeniť smer, upriamte pozornosť na niečo iné. Ak sa šikanovanie deje online, nemali by ste odpovedať. Môže to situáciu zhoršiť a vy sa budete cítiť zle. Upokojte sa. Je jasné, že keď vás niekto šikanuje, budete cítiť hnev, úzkosť alebo strach. Riešte situáciu tak, že sa najskôr snažte upokojiť. Niekoľkokrát (najmenej trikrát) sa zhlboka pomaly nadýchnite, to môže pomôcť. Snažte sa uvoľniť plecia a vypustiť z tela napätie. Ukážte sebaistotu. To naznačí tomu, čo šikanuje, že nad vami nemá moc. Môže/môžu stratiť záujem o šikanovanie, keď vidia, že vám nevedia ublížiť. Skúste sa tak správať aj vtedy, keď sa sebaisto necítite. Nadýchnite sa. Stojte priamo, s vyrovnanou hlavou a plecami. Keď sa s násilníkom rozprávate, používajte pokojný, jasný, vyrovnaný hlas. Ukážte pohľadom, že sa ho nebojíte. Povedzte mu, nech prestane. Niekedy môže pomôcť, keď vie, že sa vám nepáči, čo robí. Môžete povedať: „Neobťažuj ma. Moja sexuálna orientácia nemá s tebou nič spoločné. Nechaj ma.“ Ak je to online, môžete mu poslať súkromnú správu, že vás obťažuje a má prestať, lebo to nahlásite. Ak neprestane, nechoďte do konfrontácie, buď odíďte, alebo utečte. Niekedy je šikana spojená s tým, že osoba nevie o tom, že ste gej, lesba, bi, transčlovek, alebo si nie je vedomá, že vám ubližuje. Vysvetlenie toho, ako vám jej slová a správanie ubližujú, ju môže prinútiť prestať. Vaši kamaráti si nemusia uvedomovať, že keď hovoria, že je to také „teplošské“, ubližuje vám to. Môžete povedať napríklad: „To, čo si povedala, mi ublížilo. LGBT identita je síce mojou súčasťou, ale neskladám sa len z nej. Mohli by sme sa o tom porozprávať, aby si mi viac rozumela?“
V prípade ak máte problémy so šikanou v škole môžete sa na nás v inPoradni obrátiť.

Moje dieťa v škole šikanuje učiteľka, pretože je transchlapec. Môžem sa niekde sťažovať?
Keď sa vaša sťažnosť týka školy, mali by ste sa najprv snažiť vyriešiť situáciu rozhovorom s danou učiteľkou a keď situáciu nerieši a neprijme nápravu, následne sa môžete sťažovať u riaditeľa/riaditeľky školy. Ak nie ste spokojná s riešením, môžete podať sťažnosť na krajský školský odbor alebo na štátnu školskú inšpekciu.
‍Osobný rozhovor s učiteľom/učiteľkou Ak šikanuje učiteľka (ale aj, keď šikanujú spolužiaci/čky), je dobré v rámci možností požiadať ju o rozhovor o danom probléme, oznámiť jej, aby sa takto prestala správať, vysvetliť jej, že vášmu dieťaťu ubližuje, a čo vám to spôsobuje. Samozrejme nemusí byť jednoduché konfrontovať učiteľku, preto je dobré urobiť to za prítomnosti podpornej osoby, či už niekto z ďalších učiteľov, psychologičky, riaditeľa/ky atď.
‍Sťažnosť u riaditeľa/riaditeľky školy Ak sa problém týka správania pedagógov či pedagogičiek, treba najskôr podať sťažnosť riaditeľovi/riaditeľke školy. Je dobré si pred podaním sťažnosti prečítať školský poriadok alebo etický kódex či vnútorné smernice, ktoré riešia problematiku šikanovania a zákazu diskriminácie, a môžete sa v sťažnosti na to odvolať, prípadne poukázať na to, že chýbajú. Sťažnosť by mala obsahovať popis šikanujúcej a diskriminačnej situácie a mená zodpovedných ľudí, ako aj žiadosť o riešenie situácie, prípadne aké opatrenia by mali byť prijaté.
‍Podnet na štátnu školskú inšpekciu Ak riaditeľ/riaditeľka sťažnosť nerieši alebo ju vybaví nedostatočne, možno podať podnet na príslušný orgán. Sťažnosti na riaditeľov/riaditeľky základných a stredných škôl v oblasti výchovy, vzdelávania a pedagogického vedenia prešetruje a vybavuje výlučne Štátna školská inšpekcia. Takéto sťažnosti treba zasielať príslušným školským inšpekčným centrám, ktoré sa nachádzajú vo všetkých krajoch. Postup na podávanie sťažností a podnetov na štátnu školskú inšpekciu je popísaný tu: https://www.ssiba.sk/Default.aspx?text=g&id=26&lang=sk.
‍Podnet na zriaďovateľa školy – obec, krajský školský úrad, úrad VÚC Podnet môžete podať aj na miestne príslušného zriaďovateľa školy, ktorým je buď obec, krajský školský úrad, alebo úrad samosprávneho kraja. Tie by mali kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach. So spísaním sťažností a podnetov vám môžeme pomôcť aj my v In-poradni, prípadne môžeme byť prítomní pri takom rozhovore.

Čo by mali urobiť učitelia, učiteľky a školy pre zastavenie a prevenciu homofóbnej šikany? Homofóbne a transfóbne posmešky a pomenovania by mali byť vždy odsúdené. Mali by byť vypracované stratégie proti šikanovaniu, ktoré reagujú na incidenty, pričom tieto stratégie musia mať jasné miesto  v rámci celej školskej preventívnej politiky. Najdôležitejšia vec, ktorú môžu učitelia urobiť, je snažiť sa vytvoriť pozitívnu, otvorenú a tolerantnú atmosféru v triede, v ktorej sa o záležitostiach týkajúcich sa mladých ľudí diskutuje s rozvahou. Ak je odpoveď na homofóbnu šikanu len reaktívna  a krátkodobá, vedie  k marginalizácii obetí. Ako učiteľ/učiteľka sa vyhnite nasledovnému:
•      Nemusíte vedieť, čo presne robiť, ale musíte zastaviť šikanu. Treba stanoviť hranice.
•      Neospravedlňujte takéto správanie napr. tým, že spolužiak len žartoval, že on v skutočnosti nevie, čo to znamená.
•      Neposudzujte, či to šikanovanému študentovi/študentke ublížilo – nemôžeme vedieť, ako sa cíti, často ten, kto je šikanovaný, takéto správanie ospravedlňuje tým, že mu nebolo ublížené.
•      Nezľahčujte emócie šikanovaného, dáva to negatívny príklad každému v triede, že nebude ochránený pred pocitmi ublíženia.
•      Nebuďte paralyzovaní strachom – urobiť chybu viac či menej vážnu je lepšie ako neurobiť nič, vždy môžete ísť za študentom a povedať, že ste nereagovali dobre.
Čo by mali urobiť  školy proti šikane:
•      Školské politiky pre zamestnancov a žiakov a žiačky  (rovnosť príležitostí, proti šikane) vrátane sexuálnej orientácie a rodovej identity.
•      Každodenné posilňovanie používania pozitívneho jazyka a odsúdenie nevhodných komentárov aj prostredníctvom školského poriadku a etického kódexu školy.
•      Zvyšovanie povedomia zamestnancov a žiakov vrátane plagátov, letákov, workshopov, tréningov, ktoré sú poskytnuté špecializovanými organizáciami.
•      Dostupné a rôzne podporné stratégie v boji proti homofóbnej a transfóbnej šikane, vrátane letákov o linkách pomoci.
•      Vytvorenie bezpečných zón pre študentov a študentky, kde sa môžu zveriť so svojimi problémami s homofóbnou a transfóbnou šikanou, napr. i pracovne konkrétnych učiteľov, alebo anonymne na nejakom zbernom mieste, kde študenti vhodia lístočky so svojimi problémami, na konkrétnych hodinách.
Viac sa dozviete aj v Metodike Predchádzanie homofóbii a stransfóbii vo vzdelávaní.
Metodika - Predchádzanie homofóbii a stransfóbii vo vzdelávaní

Sexuálne zdravie

Chceli by sme mať s partnerom sex, ale bojíme sa, že sa nakazíme pohlavnou chorobou. Môžete mi povedať viac o bezpečnom sexe?
Keď sa bavíme o bezpečnom sexe, budeme hovoriť najmä o riziku HIV, aj keď samozrejme existujú aj ďalšie sexuálne prenosné ochorenia, ktoré sú rizikové. Dostať HIV možno prenosom určitého veľmi špecifického množstva vírusu z tela jednej osoby do krvného obehu inej osoby. Keď máte sex s druhým mužom, musíte byť opatrný, čo sa týka krvi, ejakulátu, alebo predejakulátu. Ak máte sex so ženou, musíte byť opatrná, pokiaľ ide o krv alebo vaginálny sekrét, tekutinu. Ak budete sexuálne aktívni, najbezpečnejšia vec, ktorú môžete urobiť, je predpokladať, že môžete byť infikovaní HIV a príslušne sa chrániť. Používajte preto kondómy, či už na penis alebo vaginálne, a to aj pri orálnom sexe. Rôzne sexuálne aktivity nesú rôzne riziká v závislosti od toho, ako jednoducho sa ieto tekutiny (krv, semeno, vaginálny sekrét alebo predejakulát) dostanú dovnútra tela. Najrizikovejší je análny sex. Ak začínate s niekým vzťah a plánujete spolu sexuálne žiť, mali by ste sa dať obaja otestovať na HIV, prípadne aj ďalšie sexuálne prenosné choroby, a porozprávať sa  o rizikovosti predchádzajúcich sexuálnych kontaktov. Ak potrebujete ďalšie informácie, napíšte nám do našej inPoradne.

Len gejovia sa môžu nakaziť HIV/AIDS?
Nie. HIV/AIDS sa prenáša cez výmenu telesných tekutín a nie je založené na sexuálnej orientácii

Kde sa môžem dať testovať na HIV a iné sexuálne prenosné choroby?
Môžete požiadať svojho všeobecného lekára, aby testovanie zahrnul do vašich preventívnych prehliadok, treba ho špecificky požiadať. Ak však nechcete, aby vám test robil všeobecný lekár alebo špecialista, keďže tí výsledky zapíšu do karty, môžete sa dať otestovať anonymne.Ak máte pocit, že ste mohli byť vystavený/vystavená prenosu vírusu HIV, napr. z dôvodu nechráneného sexu, je dôležité urobiť si tzv. HIV anti-body test. Existuje určité obdobie medzi tým, kedy môžete byť infikovaný/ná vírusom HIV, a kedy sa to v skutočnosti odhalí HIV testom. Takže počkáte minimálne 6 týždňov, kým si urobíte test, aby ste si mohli byť istý/istá výsledkom testu a ešte ho pre istotu zopakujte po 3 mesiacoch. Keď má niekto pozitívny anti body test, je dôležité potvrdiť tento výsledok ďalšími testami. Ak má niekto HIV, môže infikovať druhých ľudí hneď potom ako k tomu došlo, pričom testy to ešte nemusia preukázať. Preto je dôležité, ak máte pochybnosti, čo sa týka infekcie, aby ste udržiavali chránený styk s inými ľuďmi, aj keď je test HIV negatívny. Neriskujte zbytočne, aj keď sa dozviete, že vás test je negatívny.Všeobecné informácie a víruse HIV.

Zistili cez anonymné testy, že mám HIV. Čo mám robiť?V súčasnosti sa dá pri dobre nastavenej liečbe predĺžiť život s vírusom HIV o desiatky rokov. Preto je dobré, aby ste navštívili odborných lekárov, ktorí sa venujú liečeniu pacientov/pacientok, ako ste vy. Ako postupovať a čo robiť nájdete aj na webovej stránke.
Ak by ste potrebovali ďalšie informácie napíšte nám do našej inPoradne.

Psychické zdravie

Podľa prieskumu Iniciatívy Inakosť 50,6  % LGBT ľudí, ktorí sa na ňom zúčastnili, trpelo úzkosťami a depresiami. Výskum ukázal, že gejovia a lesby, tak ako transrodoví ľudia, môžu mať vyššiu mieru depresie, keď sa porovnávajú so všeobecnou populáciou. Homofóbia môže byť jednou z príčin. LGBT ľudia bojujú s internalizovanou homofóbiou (namierenou proti sebe) a okrem toho sa môžu stretnúť s homofóbiou a transfóbiou v škole, v práci, doma a v širšej spoločnosti. Mladí LGBT ľudia sú tak zraniteľnejší, pokiaľ ide o depresiu pravdepodobne spojenú so stresom vyvolaným coming outom. K ďalším prvkom, ktoré môžu prehlbovať smútok a beznádej, patria: vnímanie samého seba ako bezcenného alebo predurčenie k samote, nedostatok sociálneho zapojenia alebo podpory rodiny, to, že musia zvládať zákonnú, náboženskú diskrimináciu a diskrimináciu v práci, nedostatok osobných alebo vzťahových vzorov; málo možností socializovať sa s inými LGBT ľuďmi; sexualita a záležitosti okolo HIV. Ak trpíte depresiami a úzkosťami, môžete sa na nás obrátiť v rámci osobného poradenstva, kde preberieme možnosti zlepšenia vášho psychického zdravia a poskytneme aj bezplatnú psychoterapiu. Takisto vám môžeme poskytnúť kontakty na LGBT priateľských psychológov/psychologičky a psychiatrov a psychiatričky.


Násilie

Aké formy násilia zažívajú LGBT ľudia?
Až polovica respondentov a respondentiek prieskumu Iniciatívy Inakosť (49,6 %) zažila nepríjemné skúsenosti (obťažovanie, nadávky, násilie a pod.) v súvislosti s tým, že sú LGBT. Z tých respondentov a respondentiek, čo odpovedali, že zažili nepríjemnú skúsenosť v súvislosti s tým, že sú LGBT, až 80,8 % zažilo nadávky a dehonestujúce výrazy ako „teploš“, „buzerant“, „mužatka“ a pod., 79,4 % zažilo zosmiešňovanie a 78,6 % urážanie. 38,1 % respondentov a respondentiek zažilo iné verbálne napadnutie, poníženie, znevažovanie, 36,6 % zažilo, že niekto na nich kričal kvôli tomu, že sú LGBT, a 35,9 % má skúsenosti s ďalšími negatívnymi komentármi. Až jedna tretina, 28,4 % (296), zažila šikanu a 23,4 % agresívne gestá. 24,5 % (255) respondentov a respondentiek posielali liečiť sa na psychiatriu. 16,8 % respondentov a respondentiek dostávalo nepríjemné sms správy, správy na sociálnych sieťach, 15,1 % bolo od niečoho alebo niekoho izolovaných a 14,2 % zažilo ničenie osobných vecí. 10,7 % zažilo vydieranie a 2,2 % stratu finančných prostriedkov. Čo sa týka fyzického násilia, 16,2 % zažilo sácanie a trasenie a 12,3 % bitku, 8,5 % facky, 7,4 % kopance, 3,8 % udieranie predmetom a 2,8 % škrtenie a dusenie.

Napadli ma na ulici a kričali na mňa, že som buzerant. Je možné podať trestné oznámenie?Pokiaľ by došlo k fyzickému útoku, to je už vec na riešenie pre políciu či orgány činné  v trestnom konaní. V takom prípade môže ísť aj o trestný čin z nenávisti. Ten je motivovaný predsudkom vo vzťahu k tejto osobe pre jej osobnú charakteristiku. Má dva základné znaky: prvý, že ide o kriminálny čin na základe trestného zákona. Druhý, že násilník si vyberie cieľ s chránenou charakteristikou. V prípade LGBTI ľudí ide o fyzické násilie, zneužívanie, obťažovanie na základe skutočnej alebo vnímanej sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identity. Trestné činy z nenávisti sú často reakciou na to, čo napadnutá osoba reprezentuje, v tomto prípade homosexuálne orientovaných alebo transrodových ľudí, pričom útočník nemusí mať negatívne pocity vo vzťahu ku konkrétnej obeti. Príkladom môžu byť: Bitka chlapca na školskom ihrisku za to, že sa hrá s dievčatami. Napadnutie dvoch chlapcov, ktorí sa pobozkali. Sexuálne obťažovanie, nežiaduce dotyky, napr. v šatni, kde sa mladí ľudia prezliekajú. Vo vašom prípade sa trestné oznámenie môže týkať napríklad ublíženia na zdraví. Ak ublíženie súviselo s vaším pohlavím alebo sexuálnou orientáciou, môže sa k tomu pripojiť osobitný motív (§ 140). Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu aj z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie atď. V prípade potreby vám môžeme pomôcť spísať trestné oznámenie, resp. vás môžeme sprevádzať na výsluch na políciu, keďže podľa trestného poriadku ako obeť trestného činu máte právo mať pri výsluchu dôverníka či dôverníčku.

V škole učiteľka napísal na tabuľu, že som sodomita  a mali všetci buzeranti  by sa mali liečiť. Je to trestné?
Vo vašom prípade môže ísť o tzv. verbálny nenávistný prejav (z angl. hate speech), čo je každá forma komunikácie, ktorá aktívne rozširuje nenávistné správy o osobe alebo skupine a ktorá môže podnecovať alebo ospravedlňovať násilie, diskrimináciu, nenávisť alebo predsudky vo vzťahu k osobe alebo skupine alebo viesť  k pocitom poníženia a ublíženia. Podporuje alebo ospravedlňuje homofóbiu a transfóbiu. Terčom sú obyčajne osoby alebo skupiny vzhľadom napr. na sexuálnu orientáciu a rodovú identitu. Príklady: V škole vykrikujú spolužiaci na spolužiaka, že je buzerant. Alebo na tabuľu napíšu, že spolužiačka je transka. Z hľadiska trestného zákona môže ísť v tomto prípade o podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, kedy keď niekto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Nepatrí tam však rodová identita.
Ak sa potrebujete poradiť ako postupovať môžete sa obrátiť aj na našu inPoradňu.

Práve lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia sú často cieľom verbálnych útokov na internete a sociálnych sieťach. Vzhľadom na predsudky aj v blízkom okolí LGBTI ľudia často skrývajú svoju identitu, a preto je pre nich oveľa ťažšie takéto útoky riešiť s blízkymi ľuďmi. Podľa prieskumu Agentúry pre základné práva, až 65 % LGBTI ľudí zažíva nenávistné prejavy a averzie vo vzťahu k svojej skupine, pričom medzi ne patria aj nenávistné prejavy na internete. Používa sa aj pojem ako kyberšikanovanie, čo je forma šikanovania, pri ktorej sa používajú nové technológie. Šikanovanie je použitie sily alebo nátlaku s cieľom zneužívania alebo zastrašovania osoby. Pri situácii, ktorú popisujete, vám môže pomôcť aj nasledovné:
•       Zdieľanie skúseností s inými vám môže pomôcť ohodnotiť obsah verbálneho nenávistného prejavu, ako aj podeliť sa o svoje pocity. Sebaobviňovanie nie je dobré.
•      Môžete sa tiež obrátiť na odborníkov a odborníčky, ktorí riešia problémy s verbálnymi nenávistnými prejavmi. V prípade LGBTI ľudí to môže byť napríklad naša inPoradňa.
•      Poskytovatelia internetových služieb a prevádzkovatelia sociálnych sietí majú svoje podmienky používania služieb (z angl. terms of use) a vhodnú politiku používania služieb (z angl. acceptable use of policy), ktoré obyčajne zakazujú verbálne nenávistné prejavy. Majú k dispozícii možnosť nahlásiť takýto prejav. Takýmto spôsobom možno regulovať nenávistný obsah na internete a sociálnych sieťach a odstrániť ho. Preto je dobré ho využiť, lebo to tiež pomáha kultivovať internetové prostredie.
•      V prípade osobných správ riešte akýkoľvek verbálny nenávistný prejav okamžite. Čím dlhšie situáciu nechávate tak, tým viac sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. V prvom rade dajte vedieť agresorovi, že vám jeho správanie prekáža a ak s tým neprestane, podniknete ďalšie kroky. Ďalej však s ním/s ňou nekomunikujte, nič mu nevysvetľujte, nepresviedčajte ho. Aj keď si agresori myslia, že zostávajú anonymní, nie je to celkom tak. Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť buď na identifikáciu páchateľa, alebo ako dôkaz o čine, preto je dôležité si všetky správy a maily uchovávať
•      Môžete sa obrátiť priamo na Políciu SR s trestným oznámením alebo nahlásiť nenávistný obsah aj anonymne emailom na extrem@minv.sk.
S riešením vašej situácie aj so spísaním trestného oznámenia vám môžeme pomôcť aj v našej inPoradni.

Môže sa vyskytovať domáce násilie aj v LGBT komunite?
Áno. Domáce násilie a zneužívanie je slepé, čo sa týka sexuálnej orientácie alebo sociálneho statusu. Záležitosti dominancie, moci a kontroly vo vzťahoch sú zakorenené v každodennom živote spoločnosti, v ktorej existujeme. LGBT ľudia bojujú s niektorými špecifickými výzvami oproti heterosexuálnym párom, ktoré môžu prerásť v partnerské násilie medzi partnermi rovnakého pohlavia. To zahŕňa: strach alebo hrozbu, že budú vyautovaní; zneužívanie pod pláštikom toho, že len partner druhému partnerovi rozumie; výbuch hnevu, ktorý vyplýva z vnímania seba samého ako bezcenného, hriešneho alebo predurčeného na potrestanie z dôvodu sexuálnej orientácie; izoláciu a nedostatok zapájania do spoločnosti alebo nedostatočnú podporu rodiny, diskrimináciu a diskrimináciu v práci, nedostatok osobných alebo vzťahových vzorov; málo možností socializovať sa s inými LGBT ľuďmi, to všetko môže tiež viesť k násiliu vo vzťahoch.

Náboženstvo

Ako môžem zosúladiť moju vieru so so sexuálnou orientáciu alebo transrodovou identitou blízkeho človeka?
Je to ťažká otázka pre mnoho ľudí. Ak sa dozviete, že váš blízky človek je LGBT, môže to byť výzva zvládnuť to v súlade s vaším náboženským presvedčením. Avšak, to že je niekto LGBT, nemá vplyv na schopnosť osoby byť morálnym a duchovným o nič viac ako v prípade heterosexuálov. Mnoho LGBT ľudí je veriacich a aktívnych vo svojich náboženských komunitách. Je na vás, aby ste objavovali, pýtali sa a robili rozhodnutia vo vzťahu k zosúladeniu svojej viery so sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou vášho blízkeho. Pre niektorých to znamená prácu na zmene v rámci svojej komunity, pre niektorých to, že ju opustia. Ak sa chcete o tom porozprávať viac, môžete nás kontaktovať.
Ak sa chcete o tom porozprávať viac, môžete nás kontaktovať.

Som veriaci a verím v Boha. Je byť gejom hriech?
Zatiaľ čo mnoho veriacich si udržiava homofóbne názory, stále viac ľudí rôznych vierovyznaní dospieva k presvedčeniu, že Bohu v skutočnosti záleží na tom, aby bol človek dobrý a čestný, a nie na jeho sexuálnej orientácii. Mnoho veriacich ľudí dnes vie, že byť LGBT je normálne pre mnohých ľudí. Ako isto viete, niektorí ľudia, ktorí sú veriaci, zneužívajú svoju vieru na diskrimináciu a homofóbiu. To je posledná vec, na ktorú by náboženstvo malo byť zneužité, Biblia nás učí, aby sme nesúdili druhých. Biblia bola napísaná a preložená človekom pred dvetisíc rokmi, často stovky rokov po tom, ako sa udalosti v nej opísané udiali. Takže v mnohých ohľadoch je Biblia historickým dokumentom a produktom doby, v ktorej bola napísaná. Pamätajte, že Biblia tiež hovorí o tom, že žena je majetkom muža, ako aj o práve mať otrokov, čo už dnes dávno neplatí. Našťastie, dnešná moderná spoločnosť viac rozumie vede a sexualite ako ľudia pred dvetisíc rokmi. Tak ako sa viac ľudí vzďaľuje od diskriminácie druhých, stále viac kongregácií prijíma LGBT ľudí, a umožňuje praktikovať im vieru v prijímajúcom a podpornom prostredí. Na Slovensku sa problematike viery a LGBT ľudí venuje aj organizácia Gay Christians.
V prípade, ak sa potrebujete porozprávať o tejto téme môžete kontaktovať aj nás.